KOZÁROVCE. V roku 1949 ho založili nadšenci z Matice slovenskej, ku ktorým sa pridali aj študenti a ďalší obyvatelia obce. Pri jeho vzniku nadväzovali na ochotnícku tradíciu, ktorú tu v roku 1922 založili nadšení divadelníci zo spolku Omladina.
(zdroj: Ilustr: Jozef Bedej)Divadelný ochotnícky súbor Hron je dnes v Kozárovciach hneď po dobrovoľnom hasičskom zbore, založenom v roku 1936, najstarším doteraz fungujúcim kultúrnym spolkom, ktorý má 18 až 20 členov umeleckého súboru. Tých dopĺňajú aj kulisári a ďalší technici. Ako spomína divadelný nadšenec, herec a organizátor Ladislav Mráz, počas svojej existencie Hron naštudoval a odohral stovky divadelných predstavení, s niektorými sa predstavil aj na profesionálnom javisku v Divadle Andreja Bagara v Nitre.
Ochotníci pripravujú približne jednu premiéru každé dva roky.
Sedem žien malo úspech
„Kedysi sa s nacvičenými hrami nechodilo na zájazdy, preto mala každá najviac dve až tri reprízy. Za ten čas prišiel každý, kto chcel predstavenie vidieť, dokonca aj z okolia a potom už nebolo pre koho hrať. Až keď sme začali chodiť na zájazdy, zvýšil sa aj počet repríz. Doteraz najúspešnejšou hrou bola inscenácia Sedem žien na krku so 17 reprízami," povedal Mráz.
Mimoriadne úspešné je aj najnovšie predstavenie, ktorým je opereta Tie Tatry malebné. Kozárovskí ochotníci ju nacvičili iba nedávno, no už má za sebou 13 repríz. „Ide o jednu z hier, pri ktorej nám pomáhali aj profesionálni divadelníci. Konkrétne túto operetu režíroval herec z Divadla Andreja Bagara (DAB) v Nitre Anton Živčic. Režijne nám už pomáhal aj niekdajší riaditeľ DAB a herec Ján Greššo a v minulosti aj jeho otec, Ján Greššo starší," vysvetlil Mráz.
Na scéne 70 rokov
Ako pripomenul, ochotníci v Kozárovciach si s profesionálnymi umelcami z Nitry vždy veľmi dobre rozumeli a vzájomná spolupráca sa potom odzrkadlila aj v kvalite ich divadelných predstavení. „Na všetkých regionálnych i celoslovenských súťažiach dramatickej tvorby sme sa vždy umiestňovali na popredných priečkach. Veľakrát to bolo aj vďaka pomoci z DAB v Nitre, kde sme mali dvere vždy otvorené. Vznikali veľké priateľstvá s mnohými hercami, či už to bol niekdajší riaditeľ divadla Viliam Polóny, herec Jožko Dóczy alebo Ján Greššo a Anton Živčic. Vždy sme u nich našli dvere otvorené, neraz nám pomohli aj s kulisami, kostýmami alebo dobrou radou," povedal Mráz.
Takmer 70-ročné trvanie ochotníckeho divadelného súboru je podľa jeho slov výnimočné, pretože udržať chod neprofesionálneho divadla je veľmi náročné. „Ľudia majú svoje zamestnania, starajú sa o rodiny a nájsť si čas na nacvičenie novej hry, je neraz veľmi ťažké. Realizácia inscenácie je navyše finančne dosť náročná. Sú potrebné kostýmy, kulisy a ďalšie technické prvky. Našťastie sa nám darí zháňať sponzorov a pomáhajú nám aj naši priatelia. Preto verím, že kozárovské divadlo bude žiť ďalej," dodal Mráz.
