VEĽKÉ KOZMÁLOVCE. S výstavbou atómovej elektrárne v neďalekých Mochovciach vzišla potreba vybudovania nádrže, ktorá by zásobovala elektráreň vodou. Rieka Hron sa ukázala ako ideálne riešenie.
Vodné dielo začali stavať v roku 1984 a o štyri roky neskôr, 18. augusta 1988, ho spustili do overovacej prevádzky.
Pri príležitosti 30. výročia tam 20. septembra pribudla pamätná tabuľa.
Keď sa bagre pustili do stavby
Má 63 hektárov a je najväčšou stavbou na druhej najväčšej slovenskej rieke, na Hrone. Hať je situovaná 73 kilometrov od prameňa neďaleko Telgártu v Nízkych Tatrách.

Prípravné zemné práce sa začali v júni roku 1981 a samotná výstavba v novembri roku 1982. Úvahy spraviť na rieke prehradenie a vybudovať nádrž, ktorá by slúžila na zavlažovanie, boli už skôr. K realizácii ale nedošlo.
Stalo sa tak až so stavbou atómky. Jej chladiace veže vidieť z kozmálovského brehu Hrona.
„Hlavným účelom bola dodávka technologickej vody do elektrárne,“ hovorí Juraj Jurica, riaditeľ Správy povodia dolného Hrona a dolného Ipľa.
Opodstatnenosť nádrže sa ukázala v roku 2003, keď v priebehu júla padli minimálne zrážky v celom povodí. V profile Veľkých Kozmáloviec dosiahol Hron minimálne prietoky počas troch dní. Hladina v zdrži klesla o takmer dva metre. „Ak by tento stav trval dlhší čas, nie tri dni, po ktorých nasledovali zrážky v celom povodí, na zabezpečenie vody pre atómovú elektráreň by nepostačovala ani mimoriadna manipulácia,“ vysvetľuje Marián Bocák, hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Začiatok tu má Perec
S vodným dielom sa vybudovalo aj napájanie umelého kanála Perec z Hrona, ktoré tam existovalo roky v prirodzenej podobe. Po vyše 50 kilometroch sa Perec vlieva späť do Hrona pri Kameníne. Na tejto trase slúži na zásobenie priemyslu, závlahy, ale aj rybné hospodárstvo.
Odstraňovali závady
Po spustení do skúšobnej prevádzky bola vodná stavba pod odborným dohľadom, či sa na nej nevyskytnú vady a technické nedostatky.

V tom čase sa riaditeľom Povodia Hrona stal Ján Munkáči. „Keď som prišiel, vodné dielom bolo už rok postavené a vyskytli sa aj prvé problémy,“ spomína s odstupom tridsiatich rokov. Jedným z nich bol nesprávne určený koniec vzdutia vodného diela, ktorý bol pôvodne stanovený v miestach pri moste v Tlmačoch. Ako sa ale ukázalo, správna poloha mala byť o niekoľko stoviek metrov ďalej – pri železničnom moste v Kozárovciach. S tým súvisela vybudovanie hrádzí.
Neskôr sa ukázalo premokrenie hrádze na pravom brehu. Aj toto v roku 1992 sanovali.
Čo si ale veľkolepý projekt nesie roky so sebou, je zanášanie dna bahennými nánosmi. Čím viac sa ich tam uloží, tým viac sa zmenšuje objem zdržiavanej vody v ňom. Riešením je náročné čistenie hronského dna. Pred pár rokmi vybudovali na tento účel na dne usmerňovacie stavby – tzv. usmerňovacie výhony, ktoré kopírujú pôvodné koryto. Keď príde vysoká voda, usadeniny v nich posúva ďalej dole prúdom.
Podľa dlhoročného vodohospodára má dnes vodné dielo automatické systémy riadenia aj varovania, „keby došlo k pretrhnutiu hrádze“. Takýto prípad ale počas 30-ročnej existencie vodnej stavby nezaznamenali.
Do trvalej prevádzky Hať Veľké Kozmálovce uviedli 7. júna 1994.
Cesta pre ryby
V najbližších mesiacoch tu začnú budovať tzv. rybochody. Poslúžia v čase neresenia pre ryby z Dunaja, ktorých púť proti prúdu teraz končí pod vodným dielom. Prekonať ho nevedia. Vďaka „umelým vodným cestám“ by sa mali dostať bližšie k prameňu a založiť nové potomstvo.
Vodné dielo v číslach
Vodná stavba Hať Veľké Kozmálovce je riečnou nádržou na dolnom toku rieky Hron, pri obci Veľké Kozmálovce a v katastroch ďalších obcí: Malé Kozmálovce a Tlmače. Vytvorená je prehradením vodného toku Hron na 73,50 kilometri haťou, ktorá vzdúva vodu a vytvára menšiu zdrž.
Zatopená plocha nádrže je 63 hektárov, jej celkový objem je 3,2 milióna metrov kubických, stály objem je 586-tisíc metrov kubických. Cez vodnú stavbu pretečie priemerne ročne 47 metrov kubických vody za sekundu.
(SVP)