Čo predchádzalo vašej ceste do Vatikánu?
- Moji priatelia o mne vedia, že dve veci – písanie a snívanie - ovládam celkom obstojne. Čo sa týka toho prvého, začala som s beletristickým písaním poviedok ešte na Katolíckej Spojenej škole sv. Vincenta de Paul v Leviciach a pokračovala publicistikou na Gymnáziu sv. Cyrila a Metoda v Nitre, kde sa mi hneď od začiatku „ušla“ pozícia šéfredaktorky gymnaziálneho časopisu Nové vierozvesti.
Momentálne som v druhom ročníku bakalárskeho štúdia na Katolíckej univerzite v Ružomberku, kde sa učím pravému žurnalistickému remeslu. Čo sa týka mojej druhej vášne – snívania, stavať vzdušné zámky mám v krvi. A jeden z mojich cestovateľských snov sa teraz zhmotnil v podobe „troch mesiacov prázdnin v Ríme“.
Čo je cieľom vášho pobytu?
- Vo Večnom meste som sa ocitla vďaka Erasmusu. Napriek tomu, že tento projekt je medzi študentmi populárny, žiaľ, nájdu sa ešte mnohí, pre ktorých je jazyková bariéra silnejšia ako chuť vycestovať. Ja som však problém s týmto, aj napriek mojej neznalosti talianskeho jazyka, nemala. Po dvoch mesiacoch v Ríme musím skonštatovať, že taliančina sa na človeka akosi nalepí.
Stážujem vo Vatikánskom rozhlase a v Slovenskej katolíckej misii v Ríme. V rámci stáže píšem a prekladám rôzne články z angličtiny, týkajúce sa hlavne cirkevnej sféry, keďže pôsobím v slovenskej redakcii Vatikánskeho rozhlasu, čitatelia ma však mohli počuť aj vo vysielaní.
Čo preukázal archeologický výskum dobovej klenby? Čítajte
Venujem sa tiež digitalizácii archívu, teraz som na vysielaní z roku 1994. Taktiež napríklad prepisujem rozhovory do textovej podoby, alebo samotný rozhovor v jeho zvukovej podobe strihám. Je to naozaj rôzne, pretože ako každý deň prináša zo sebou stále niečo nové, tak je to aj s prácou v kresťanskom médiu.
Vatikánsky rozhlas vysiela každý deň v 40 jazykoch po celom svete. V slovenčine si ho môžu vypočuť o 19.45 hodine na vlnách rádia Lumen. V taliančine funguje celých 24 hodín. Každá redakcia si najprv pripraví témy, o ktorých píšu redaktori jednotlivej redakcie na webovú stránku vaticannews. Sú to správy zo sveta cirkvi, z apoštolských ciest Svätého Otca, či napríklad reakcie pútnikov, v našom prípade, zo Slovenska. Momentálne je hlavnou témou synoda mladých, ktorá bude trvať 25 dní. Tieto články sú neskôr použité, v trochu inej forme, v scenári, ktorý sa pripravuje poobede a následne sa aj nahráva v štúdiu. Hneď potom to všetko jeden redaktor postrihá, popridáva jingle, hudbu alebo nejaké rozhovory a výsledný efekt „pošle do éteru“.
Už teraz môžem povedať, že popri písaní pre MY Týždeň na Pohroní, spoluprácou s TV LUX a trojtýždňovou praxou v agentúre TASR je to pre mňa ďalšia skúsenosť. V Ríme pobudnem do konca októbra.
Ako vyzerá váš bežný deň?
Novinka: V levickom Parku pohybu bude rásť strom večnej mladosti Čítajte - Keďže bývam na okraji Ríma, dostať sa do centra zaberie vyše hodiny, maximálne dve. Doprava vo Večnom meste je čisté disastro (katastrofa – pozn. redakcie). Na označenie príchodov a odchodov autobusov zabudnite, maximálne je v centre a aj to len niekde. Navyše spoj môže prísť, no rovnako aj nemusí. Najdlhšie som cestovala tri hodiny k moru, čo trvá normálne hodinku!
Vatikánsky rozhlas je obrovská budova, tak trochu zašitá na začiatku slávnej Via della Conciliazione, čo je cesta zmierenia vybudovaná ešte Mussolinim, ako cesta pokoja medzi Vatikánom a Talianskom. Do práce chodievam pondelok až piatok, cez víkendy sa idem väčšinou okúpať k moru. Inokedy sa vyberiem niekam do mesta, trochu sa kultúrne vyžiť. Keďže počas týždňa pracujem a momentálne si to kompenzujem ešte aj školou, nestíham pochodiť po všetkých pamiatkach v priebehu týždňa.
Čo vás vo Vatikáne prekvapilo pozitívne a čo možno aj negatívne?
- Najväčšie moje prekvapenie bolo asi z Baziliky San Pietro, pretože keď pozeráte rôzne prenosy v televízii, ako Urbi et orbi, celé námestie pôsobí na diváka giganticky. A obrovské naozaj je, no ja som si ho predstavovala akosi omnoho väčšie. Vatikán je krásny, je to perla Ríma. Práve na tomto mieste sa stretávajú nielen všetky kresťanské, ale aj umelecké, historické a kultúrne sféry. Veľkí umelci ako Michelangelo, Bernini, Borromini.
Levice: Začali sa práce na obnove nemocničnej kaplnky Čítajte
Najsmutnejšie však je, že tú krásu zatieni neporiadok v uličkách, ktorý nikto neupratuje. Vyberiete sa k Fontáne di Trevi, ale cestou musíte prekračovať žobrákov a plno odpadkov, ktoré lemujú úzke uličky.
Na Talianoch milujem ich gestikuláciu, s ktorou sa vedia dohovoriť úplne bez slov. A to nie je len obyčajné rozhadzovanie rukami, každé gesto, rozličné rozkladanie a spájanie rúk, alebo ukazovanie znamená niečo úplne iné.
A musím dodať, že talianske gelato by ma aj prehovorilo, zostať tu naveky. Aj najhoršia talianska zmrzka chutí tisíckrát lepšie ako naša. Taliani sú rodení zmrzlinári!
Stihli ste si pozrieť pamiatky mesta? Na ktoré ste sa už doma tešili, že ich uvidíte?
- Keď som prvýkrát vyšla z metra, prvé čo som zbadala, bol obrovský amfiteáter – Colosseo, v ktorom prišli o život tisíce ľudí. Prednedávnom som sa konečne pozrela aj dovnútra a navštívila okrem neho aj Foro Romano a vŕšok Palatino, na ktorom stál kedysi palác, okolo ktorého sa rozprestieralo centrum starovekého Ríma so všetkými dôležitými budovami, s centrom zábavy, kultúry a spravodlivosti. Na vrchu Pincio som si vychutnávala nádherný výhľad na celý Rím a popri ňom nemohla vynechať ani Španielske schody či Piazza del Popolo a moju obľúbenú Fontánu di Trevi, ktoré boli vybudované zhruba v rovnakom čase. Bývalý Domiciánov štadión ma ohromil svojou veľkosťou, dnes však na jeho mieste tróni široká Piazza Navona so slávnou Berninovou fontánou štyroch riek, Fontána dei Fiumi.
Navštívila som aj obrovské množstvo krásnych kostolov, nevynechala som Panteón, hoci môj sen, aby práve vtedy pršalo, sa ešte nesplnil. Pantheon je totiž jedna z mála budov, ktorá nebráni vode prenikať dnu, ale naopak vodu prijíma otvorom v streche a dierami v podlahe ju odvádza preč. V minulosti sa však voda dovnútra nedostala, pretože v chráme horeli sviečky, a kým dopadla na zem, vyparila sa.
Najviac ma uchvátil nočný Rím - vyzerá akosi slávnostnejšie, preplnený Talianmi, ktorí vychádzajú večer do ulíc. Okrem iného som sa bola pozrieť aj v kláštore Tre Fontane. Tri fotány vytryskli zo zeme potom, ako sťali sv. Pavla a jeho hlava po dopade na zem ešte trikrát podskočila. Tu som napríklad ochutnala najlepšie trapistické pivo, aké v Ríme nájdete. Ale videla som ešte mnoho iných miest, medzi nimi aj Assisi, kde žil sv. František a sv. Klára a kde sme sa vybrali s celou slovenskou redakciou Vatikánskeho rozhlasu.
V mojom pláne sa nachádza veľa prázdnych políčok, napr. Bocca della Verita, legendárne ústa pravdy, ktorými Gregory Peck strašil Audrey Hepburn vo filme Prázdniny v Ríme. Taktiež by som sa rada vyšplhala aj na kupolu San Pietro a vychutnala si výhľad na okolie Ríma.
Akým jazykom sa dorozumievate? Neláka vás učiť sa po taliansky?
- Angličtina vám u Talianov veľmi nevystačí. Už od začiatku som mala chuť sa s nimi dorozumievať, takže väčšinou som sa tvárila, že chápem a keď som bola už naozaj zúfalá, s úsmevom som poznamenala: Scusi, non parlo italiano - prepáčte, nehovorím po taliansky. Väčšinou to zabralo, ale potom sa už so mnou nechceli rozprávať. Neskôr som moju obľúbenú vetu zmenila na: Non lo so - neviem.
Teraz sa už snažím hovoriť oveľa viac a využiť všetky vedomosti, ktoré som získala počas týždenného intenzívneho kurzu taliančiny. Mimochodom ten organizujú manželia Gianfranco a Betka, ktorá je z Veľkých Kozmáloviec. Svet je fakt malý.
Čo vás čaká po návrate domov?
- Konečne slovenské jedlo! To mi popri cestovinách, ktoré mi už lezú ušami, naozaj veľmi chýba. Ale samozrejme, v prvom rade moja rodina, na ktorú sa veľmi teším, potom kamaráti a v neposlednom rade aj škola, kde sa mi za tie dva mesiace nakopí práce až-až. Moje plány do budúcna sú nejasné, keďže možností je naozaj veľa. Či už rozhlas, tlač alebo televízia. A keďže som skúsila už všetko, tak najradšej by som aj robila všetko, no, žiaľ, to sa nedá.
