Článok pokračuje pod video reklamou
REGIÓN. Rybníčanka, Starotekovčanka a Kozárovčan sa už balia na cestu za „Veľkú mláku“ - Atlantik.
Nečaká ich klasická poznávačka, ale stretnutie s rodákmi. Predstaviť chcú čilejkársky folklór so všetkým, čo k tomu patrí – teda aj s bohato zdobenými tekovskými krojmi.
Newyorčanom aj zaspievajú
„Zbaliť sa do dvoch tašiek bude problém,“ hovorí Monika Miškovičová Savová, ktorá denne strávi za šijacím strojom niekoľko hodín. Finišuje s prípravou garderóby, aby si vo „Veľkom jablku“, ako New York volajú, nemusela oblečenie prať. Blúzok do kroja bude potrebovať hneď niekoľko.
Tekovanček šíri folklór na Slovensku aj v zahraničí Čítajte Šije aj spodné čepce, tie chce podarovať členom tamojšej folklórnej skupiny Limbora a tiež tradičnú košeľu pre harmonikára Juraja Matoláka. V New Yorku býva niekoľko rokov a hudobné gény po ňom zdedila jeho dcéra, ktorú vybrali, aby na verejnom podujatí zaspievala americkú hymnu.
„Poslala som mu noty piesne Od Tekova vietor veje. V sprievode jeho harmoniky by sme ju chceli zaspievať na Time Square. Ako inak, v tekovských krojoch,“ prezrádza časť plánov Rybníčkanka.
Propagovať Tekov spolu s ňou vyrážajú aj folkloristka Lucia Bátovská zo Starého Tekova, učiteľka na základnej škole, a Dávid Hudec z Kozároviec, študent etnografie. Sprevádzať ich bude podžupan Igor Éder.
Na slovenskú omšu
V ľudovom odeve sa chystajú aj do slovenského Kostola sv. Jána Nepomuckého na Manhattane. Na jeho postavenie prispeli aj ľudia z čilejkárskeho regiónu, ktorí v minulom storočí odišli do Ameriky za prácou. Omše v ňom slúžia v slovenčine, kňaz je pôvodom z Košíc. Rodáci sa tu stretávajú dodnes. Taktiež aj folkloristi zo súboru Limbora. „V zákulisí kostola mávajú skúšky,“ hovorí Rybníčanka o súbore, pre ktorý pripravuje čepce.
Na letisku budú raritou
Pobaliť sa na týždenný pobyt nie je nič zložité. V prípade, že si ale beriete so sebou aj knižky, propagačné materiály o regióne a k tomu viacero krojov s tradičnými čižmami, nastáva problém. „Budem mať slávnostný kroj, šijkový alebo tzv. čierny a pracovný kroj, opisuje s tým, že k odevom patria spodníky, svetríky, pokrývky hlavy, sukne, zásterky, prunclíky alebo vestičky, v chladnejšom počasí zase lipitky – kabátiky s dlhým rukávom a volánikom v oblasti pása.
S bohatou garderóbou si poradili takto: „Do lietadla pôjdeme v krojoch a čižmách. Tam sa potom prezlečieme do niečoho pohodlnejšieho.“
Všetci ako darček berú po dve krojované bábiky – v odeve zo Starého Tekova a Kozároviec.
Výstavu predĺžili
Ešte skôr, ako koncom októbra vzlietnu, ukončí Monika Miškovičová Savová svoju výstavu Nazrime do minulosti Tekova a Hontu. V bátovskej Kúrii je otvorená od 1. júla. „Na otvorení bolo 120 hostí, počas Bátovského jarmoku si ju pozrela tisícka návštevníkov a mimo týchto dvoch dní ďalších 740 záujemcov,“ zhrnula záznamy z knihy návštev s tým, že ju teší záujem učiteľov a detí z levických škôl.
Na to, ako sa kedysi žilo v týchto dvoch regiónoch sa prišli pozrieť dovolenkári z Kórey, Ekvádoru, Spojených štátov či Austrálie. Výstavou sprevádza Danica Ráchelová.
Začiatkom októbra sa stihli Monika s Luciou, oblečené v čilejkárskych krojoch, stretnúť s prezidentom Andrejom Kiskom. Na oficiálnej návšteve Topoľčianskeho okresu a Nitrianskeho okresu ho privítal podžupan Igor Éder. Hlave štátu darovali bábiku v čilejkárskom kroji.
