Utorok, 22. september, 2020 | Meniny má MóricKrížovkyKrížovky

Jarmoky a trhy šírili chýr o Leviciach (+RETRO foto)

Martinský jarmok mal najdlhšiu tradíciu. Potom prišiel Levický jarmok.

Levický jarmok v roku 1965.Levický jarmok v roku 1965. (Zdroj: Juraj Bartoš)

LEVICE. Jarmočné právo patrilo k najdôležitejším právam mesta, zabezpečovalo jeho ekonomickú stabilitu. Poplatky za trhové miesta napĺňali mestskú pokladnicu.

Aká bola história jarmokov či trhov a ako voľakedy prebiehali, prináša Monografia mesta Levice. Vyšla v roku 2010.

Levice - malý Prešpork

Mestu pri organizácii jarmokov vznikali aj povinnosti zabezpečiť bezpečnosť návštevníkov aj dobytka, ktorý sa hnal do mesta po prístupových cestách, vypracovať jarmočný štatút – pravidlá, ktorými sa riadili všetci účastníci, dozerať na tvorbu cien. Na jarmoku sa stretli predajcovia dobytka, pestovatelia obilia, remeselníci z mesta i okolia. Obchodovalo sa aj s tovarmi každodennej potreby od kuchynského riadu, pukanskej keramiky, odevov až po výrobky, ktoré sa v regióne nevyrábali a dovážali sa až z orientu. Koreniny, látky a iný exotický tovar zabezpečovali do začiatku 19. storočia grécki kupci, po ich odchode túto úlohu preberajú židovskí obchodníci.

Skryť Vypnúť reklamu

Na jarmoku bolo počuť maďarčinu, slovenčinu a po roku 1918 tu znela aj čeština a nemčina, ktorou rozprávali niektorí vedúci pracovníci na schoellerovskom panstve. Levice boli v tom čase akýmsi malým Prešporkom.

Príjmy z trhov s dobytkom, najmä hovädzím, predstavovali od polovice 19. storočia podstatný zdroj príjmov mesta. Na začiatku 20. storočia sa dobytčie trhy presunuli mimo centrum, preč z formujúceho sa námestia, na nové trhovisko pri Novom majeri. Množstvá dobytka, ktoré sa v Leviciach predali, dokumentuje štatistika z jedného dňa, 8. júna 1903, kedy sa predalo 1066 kusov hovädzieho dobytka, 2326 koní, 318 oviec, 63 ošípaných, 2 kozy a 2 somáre. V roku 1929 malo mesto pridelených 12 dobytčích a 6 výkladných jarmokov. Každý prvý pondelok v mesiaci sa konal dobytčí a prvú stredu každého druhého mesiaca výkladný jarmok. Týždenné trhy bývali každú stredu a sobotu.

Skryť Vypnúť reklamu

Martinský jarmok

Počet trhov a jarmokov sa počas stáročí menil, najdlhšie sa zachovala tradícia Martinského jarmoku. Jeho výhodou bolo, že sa konal ako posledný z veľkých jarmokov v okolí a nevýhodou veľká „martinská“ zima, bežná v neskorej jeseni. Najhoršie ju znášali deti a mladí ľudia, keď sa chceli po zotmení zabaviť na kolotočoch.

Jarmok sa v súčasnosti koná v skoršom termíne, aby si na svoje prišli milovníci a majitelia zábavných atrakcií. Jarmoky dnešných dní už stratili svoj pravý význam, nepredávajú sa tu výrobky miestnych remeselníkov, dobytok, ošípané či husacina ako v minulosti. Väčšina ľudí dnes nechodí na jarmok kvôli nákupom, priťahuje ich atmosféra, špecifická pre každý jarmok. Stretávajú sa tu priatelia, rodiny, je miestom, kde sa utužujú pracovné kolektívy. Levický jarmok je pre všetkých Levičanov niečím posvätným. Spájajú sa s ním spomienky na detstvo, dni konania jarmoku sú dňami veľkého sťahovania Levičanov z celého Slovenska, ba i zo sveta. Prichádzajú domov so svojimi novými priateľmi či partnermi, aby im predstavili svoj jarmok.

Skryť Vypnúť reklamu

Husacie trhy

Špecifickou hospodárskou činnosťou, ktorá preslávila mesto a presahovala hranice regiónu, sa stal chov husí, predaj husacích štvrtiek a obchod s husacími pečienkami. Mesto malo na to ideálne podmienky, predovšetkým dostatok vodných tokov, nevyhnutných pri chove husí. S problematikou predaja vykŕmených pečených husí, husacích štvrtiek – fertálov (z nem. viertel = štvrtina) a pečienok sa pravidelne stretávame v písomnostiach magistrátu z 18. storočia, najmä v súvislosti s poplatkami. V roku 1778 mesto vydalo zákaz predaja pečienok počas cirkevných sviatkov. Krik predávajúcich i konzumentov podgurážených dobrým levickým vínom narúšal priebeh cirkevných obradov.

Od začiatku 19. storočia sa v Leviciach dvakrát do týždňa konali chýrne trhy, na ktorých vyhľadávaným artiklom boli vykŕmené husi. Počet výročných jarmokov sa zvýšil na šesť. V 19. storočí nadobudlo predávanie pečených husacích štvrtiek a pečienok také rozmery, že mesto postavili pred dilemu – pokračovať v tradícii alebo pečenie zakázať. Tento problém magistrát riešil v roku 1818. Zástancovia tradície argumentovali stáročnou tradíciou, odporcovia upozorňovali na nebezpečenstvo požiaru, hroziace pri pečení. V spise sa uvádza, že keď gazdiná dopiekla pečienku a chcela ju teplú predať, nedbajúc na oheň nechala mastné hrnce na deti alebo sluhov a utekala na trhovisko. Mesto sa nakoniec rozhodlo pečenie nezakázať, ale odporučilo, aby sa pečienky piekli na bezpečnom mieste a mimo cirkevných sviatkov. Pravdepodobne v tejto dobe postavili vyhľadávané búdy na trhovisku, prvýkrát písomne spomínané v roku 1826 v poslednom urbári, uzavretom medzi Mikulášom Esterházim a mestom. V roku 1852 ich opravili, a po polstoročí, v roku 1902 pri výstavbe nového mestského domu, zbúrali. Od polovice 19. storočia sa v písomnostiach magistrátu pravidelne objavujú zoznamy nájomcov pečienkarských búd aj so sumami za prenájom.

Pečienky pre celú Európu

Tradičné husacie trhy koncom 19. a začiatkom 20. storočia nadobudli takú intenzitu, že ich význam prekročil hranice regiónu. Na jeseň, keď skončilo lámanie kukurice, začali stovky poľnohospodárov, remeselníkov či nádenníkov v Leviciach a na okolí husi vykrmovať (štopať). Zameriavali sa najmä na veľkosť pečienky. Na trhoch sa schádzali predávajúci z Levíc i širokého okolia, najmä z čilejkárskej oblasti. Pečienku tu priekupníci skupovali a dodávali až do Viedne, Paríža a Londýna. Chovatelia mali väčšinou 40 - 45 husí, predávali všetky, okrem pár, ktoré si nechali na nejakú mimoriadnu príležitosť, najčastejšie na oberačku hrozna. Ak nebolo dosť kukurice, vykrmovali husi šúľkami (gágorcami, šúľancami) z ražného a jačmenného šrotu. Šrot zaliali teplou vodou a nechali spariť, potom z neho robili šúľance, ktoré sa sušili v peci.

Pečienky mali cenu zlata

O rozmach obchodu s pečienkami sa zaslúžili predovšetkým židovské obchodnícke rodiny. Podľa novín Bars z roku 1899 sa z levickej pochúťky vyrábala aj známa štrasburská paštéta. Zahraničné firmy mali o pečienky taký záujem, že domácim neostalo nič a ich cena neúmerne rástla. Roku 1909 na jarmoku na sv. Michala predávalo husacie štvrťky 64 levických a 92 dedinských žien, no po tretej hodine sa všetky minuli a návštevníci si mohli túto špecialitu vychutnať už len v krčme. V roku 1937 nakupovali husacie pečienky Jonáš Breuer, Július Kohn, Imrich Schwarz, Árpád Schwarz, Eugen Kohn a Ľudovít Klein. Vedenie mesta v tom roku rozhodlo, že prvé hodiny na trhoch budú vyhradené drobným nákupcom. Na jednom z jesenných trhov predali až 10-tisíc pečených štvrtiek.

Pri delení husi na štvrťky sa mimoriadne dbalo na presný rez, lebo štvrťka, z ktorej chýbal kúsok mäsa, sa predávala pod cenu. O cene sa jednalo – s pribúdajúcimi hodinami ceny husaciny výrazne klesali.

Miestne gazdiné chovali 30 - 40 husí a podľa množstva krmiva ešte aj prikupovali. Kŕmili ich len kukuricou, aby mali väčšie pečienky. Predávali ich v jeseni, najradšej v sobotu, a v nedeľu už boli na sviatočnom stole. Levičanky naposledy predávali na trhu v roku 1947, odvtedy už ponúkali husacinu len ženy z vidieka. Prvé roky po vzniku JRD boli veľmi ťažké. Družstvá nedokázali hospodáriť so ziskom, takže družstevníci často nemali finančnú hotovosť. Peniaze z predaja husí na levickom trhu sa stali vítaným doplnkom rodinných rozpočtov.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Chcete mať ekologickú domácnosť? Začnite od zelenej elektriny
  2. Šport je dôležitý pre fyzické aj mentálne zdravie
  3. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  4. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % až do 8,25 %
  6. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií
  7. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte
  8. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu?
  9. Home (ale aj) Office
  10. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie
  1. Týchto 5 nehôd v domácnosti presvedčí, že poistenie sa oplatí
  2. Chcete mať ekologickú domácnosť? Začnite od zelenej elektriny
  3. Zvislé zdvíhacie zariadenia pre vozičkárov
  4. Nadácia COOP Jednota rozdá obciam a mestám 156 000 eur
  5. Využívajte nonstop služby právnika s poistením právnej ochrany
  6. Šport je dôležitý pre fyzické aj mentálne zdravie
  7. Foreigners will be centre stage in Bratislava for the whole week
  8. Poznanie
  9. Lákajú vás benefity poisťovní? Pri zmene si všímajte podmienky
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  1. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 37 785
  2. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií 36 191
  3. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie 19 524
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 16 019
  5. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu? 12 131
  6. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov 10 243
  7. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu 10 131
  8. 5 digitálnych vychytávok, ktoré vám uľahčia štúdium 8 612
  9. Školský rozvrh s kalendárom prázdnin v denníku SME 8 526
  10. Fantastická pomôcka pre deti – zábavný a náučný pracovný zošit 8 119
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Levice, Želiezovce a Tlmače - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Levice

Mních, vtáčkar, džokej. Viete, v ktorej obci boli doma?

V tejto dedine na Hrone mali kúpele, chovali kone a na panské dvory dodávali obľúbené operence.

V Novom Tekove otvorili pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky pamätnú izbu.

Pretekárskou hviezdou sa stáva po vzore starého otca

V 80. rokoch bol dvojnásobným majstrom Československa. Jeho 17-ročný vnuk zbiera teraz poháre a medaily.

Krisztian Vincze Dóka so svojím starým otcom a zároveň trénerom. Ľudovít Dóka: „Krisztian na sebe tvrdo pracuje, z roka na rok postupuje na vyššiu úroveň. Jeho najbližším cieľom je súťaž Formula 4.“

Okresný súd v Leviciach nadstavujú. Ako bude vyzerať?

Kolaudovali ho v roku 1940. Po 80 rokoch v ňom pribudne výťah. Vnútorné priestory zrenovujú.

Okresný súd v Leviciach sa čoskoro zmení.

Priecestie začnú opravovať. Obchádzka potrvá týždeň

Železničné priecestie za Kalnou nad Hronom v smere do Nitry zrenovujú.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V trstenskej charite sa nakazilo 23 dôchodcov. Zasadali krízové štáby

Od zajtra by malo do platnosti vstúpiť nariadenie hygienikov, ktoré zakáže organizovanie podujatí s viac ako 30 ľuďmi v interiéri.

Prvotnou príčinou úmrtia dievčaťa z Lužianok nebol koronavírus

Pacientka mala viaceré vážne ochorenia, potvrdili u nej aj COVID-19.

Vážna nehoda pri Brusne. Auto vyletelo z cesty a narazilo do stromu

Strom sa následne zlomil a spadol na auto.Na mieste zasahujú všetky záchranné zložky.

Trenčín čaká najväčšie rozšírenie spoplatnenia parkovania

Od stredy budú platiť vodiči na sídlisku Juh a tiež aj na celej Sihoti. Radnica tvrdí, že všetko je pripravené, názory ľudí sa rôznia.

Už ste čítali?