S ovládaním leteckých modelov začínal Ján Littva mladší, keď mal štyri roky. Prvej súťaže, ktorú aj sám odpilotoval, sa zúčastnil, keď mal šesť rokov. Odvtedy zbiera jeden úspech za druhým, či na individuálnej alebo tímovej úrovni. O uplynulej sezóne, ale aj o začiatkoch či doterajších úspechoch sme sa porozprávali s Jánom Littvom mladším.
Ako si sa dostal k tomuto športu? Kto ťa k nemu priviedol?
– K tomuto športu ma priviedol môj otec, keďže on sám sa už od detstva venoval modelárstvu. Ako malý chlapec som s ním chodil na letisko. Keď som mal štyri roky, tak mi po prvýkrát dal vyskúšať riadiť model vo vzduchu. Odvtedy som už s tým nevedel prestať.
Kedy sa ti začína a končí sezóna?
– V podstate prvé súťaže začínajú koncom apríla. Cez zimu sa nedá lietať, pretože to je umenie vydržať na letisku. Keď je dobré počasie, prvé tréningy začínam už vo februári. Veľmi to záleží od počasia, ale normálne v marci som už v plnom tréningovom procese. Sezóna končí koncom septembra. V októbri sú len priateľské súťaže, to už je mimo rebríčkov líg.

Kto s tebou cestuje na súťaže?
– Otec tiež lieta, plus máme v klube ešte troch, štyroch pilotov. A keďže ja to beriem trošku profesionálnejšie mám vlastných pomocníkov. Vždycky si zoženiem chalanov a chodia so mnou na tieto súťaže, aj keď je to len amatérsky šport.
Ako často a kedy bývajú majstrovstvá Európy a majstrovstvá sveta?
– Majstrovstvá sveta alebo Európy sú vždycky cez leto. Tie sa striedajú, jeden rok sú majstrovstvá sveta, jeden rok majstrovstvá Európy. Pre nás Európanov je to dobré, máme sa s kým porovnávať. Plus máme ešte Eurotour ligu. V rámci Eurotour je niekoľko súťaží, z ktorých si my vyberáme. Väčšinou absolvujeme sedem až osem súťaží. Najčastejšie cestujeme tu v okolí, ako je napríklad Švajčiarsko, Nemecko, Česko, Maďarsko. Tento rok sme pretekali aj na Ukrajine a samozrejme na Slovensku.
Čo všetko sa ti už podarilo vyhrať?
– Tak asi najcennejším je určite titul majstra sveta z roku 2014 v seniorskej kategórii. To je určite pre mňa najcennejší titul. Veľmi si vážim aj titul majstra Európy v kategórii juniorov z roku 2009. To bol môj taký prvý veľký úspech. Čo mám ešte umiestnenia, tak som bol dvakrát vicemajstrom sveta. Tento rok sa mi podaril získať titul aj na Eurotour, ktorú som ešte nikdy nevyhral. Majstrovstvá sveta sa mi moc tento rok nevydarili, skončil som až siedmy, takže ja to považujem za neúspech. Ale vynahradil som si to aspoň umiestnením v lige. Zo siedmych súťaži som vyhral až štyri, takže som si splnil ďalší cieľ.
Kde všade si už súťažil?
– Najďalej čo som bol, tak to boli majstrovstvá sveta v roku 2012 v Juhoafrickej republike. Tam som prvýkrát pretekal v seniorskej kategórii a vtedy som sa umiestnil na druhom mieste. Nešiel som tam s veľkými cieľmi, ale nechcel som odísť naprázdno. Bol som prekvapený, že som získal takéto umiestnenie, ale možno vlastnou chybou som sa pripravil o titul majstra sveta. Nechýbalo mi veľa. Mimo Európu som už v podstate ani nebol. Jedine v Turecku sme boli v ázijskej časti.
Ako dopadla tvoja posledná súťaž v rámci Eurotour?
– Posledná súťaž bola v Nemecku, to bola posledná ligová súťaž v tomto roku. Bolo tam cez 90 účastníkov a skončil som štvrtý. Čo sa týka súťaže, tak tam boli jednoduché podmienky, čo pre mňa nie je výhoda. Mne skôr vyhovuje, keď je studené počasie, vietor, daždivo. Pri jednoduchých podmienkach veľa ľudí riskovalo. Ale ja som už mal ligu vyhratú. Moje umiestnenie už nerozhodovalo, takže som išiel voľnejšie a už som sa nemusel stresovať, že ma niekto v rebríčku predbehne. Išiel som tam hlavne kvôli výrobcovi.
Koľko býva súťažiacich na pretekoch?
– V tejto sezóne bol najväčší počet 92 pretekárov. Bolo to v Nemecku počas poslednej súťaže. Vždy tam príde najviac súťažiacich, ale v priemere sa zúčastňuje pretekov tak okolo 50. Mojim cieľom je vždy byť aspoň na nejakom stupni víťazov. Tento rok som si to v podstate splnil. V Eurotour som bol vždy v Top 4.
Aká je konkurencia v tomto športe?
– Nemeckí pretekári sú veľmi silní. Keď ide o tímy a nie individuálne výsledky, tak Nem