LEVICE. Čokoládové tabuľky, bonbóny či figúrky vyhľadávané najmä na Vianoce a Veľkú noc. Čokoláda patrí medzi najobľúbenejšie sladkosti na svete.
Vyrába sa z plodov kakaovníka. V strednom Mexiku bol známy už pred tritisíc rokmi. Aztékovia verili, že kakaové bôby sú darom od boha múdrosti. Mali takú hodnotu, že sa používali ako platidlo.
Továrne na výrobu sladkostí z čokolády vznikali aj na našom území. V roku 1840 založili Opaviu v Opave, o polstoročie neskôr Zoru Olomouc. V roku 1905 otvoril Adolf Fischer Trnavskú továreň na čokoládu, ktorú v roku 1934 premenovali na Figaro.
Zopár ich pôsobilo aj v Leviciach, a to už na počiatku 20. storočia. V 30. rokoch minulého storočia boli menšie prevádzky vo viacerých mestách na území Československa, dokopy ich bolo 180. Levice nevynímajúc. „Továreň na čokoládu a cukríky vznikla v roku 1924 a jej vlastníkom bol Jozef Klein. V roku 1927 továreň bola prestavaná a modernizovaná. Sídlila na Kálnickej ulici číslo 32,“ priblížila Nikola Mihálová s tým, že od roku 1931 vyrábali aj čokoládu, a to hlavne na rôzne príležitosti, ako boli Vianoce alebo veľkonočné sviatky. Továreň zamestnávala 16 stálych a asi 50 sezónnych zamestnancov.
Ako sa žilo v Leviciach pred 100 rokmi? (+ FOTO) Čítajte Podnik Dezerta Levice v Leviciach fungoval v medzivojnovom období. Pravdepodobne sa nachádzal v miestach oproti starej detskej nemocnice.
Cesta cez oceán
Čokoláda sa v Európe ocitla vďaka moreplavcom, ktorí ju v 16. storočí, po objavení Ameriky, doviezli do Španielska. Táto „nechutná zmes“, ako ju vtedy nazvali, si po pridaní cukru získala mlsné jazýčky vo vyšších kruhoch. Až neskôr ju vďaka prijateľnejším cenám mohli ochutnať aj príslušníci nižších vrstiev. Na francúzskom kráľovskom dvore mala povesť afrodiziaka.
Vo svete sladkostí
Papierové obaly na čokoládu a cukrovinky, dekoratívne bonboniéry, papierové krabičky či farebné plechovky. Výrobcovia sladkostí kedysi vedeli zaujať zákazníkov nielen obsahom, ale aj obalom, ktorý mal „udrieť“ do oka na prvý pohľad. U detí vsadili na zvedavosť, a tak do balení vkladali kolekcie zberateľských kartičiek či náučné obrázky, ktoré sa dali vystrihnúť. Nožnice sa im zišli aj po zjedení čokolád, z papierových obalov ktorých vystrihovali postavičky bábik a tie potom obliekali do šiat. Ako inak, vystrihnutých z obalu.
Promenádu z čias Rakúsko-Uhorska dobrovoľníci obnovujú Čítajte Zdobené bonboniéry prežili vyše polstoročie aj vďaka svojmu prepracovanému dizajnu - nezriedka v nich odkladali bižutériu, staré fotografie alebo šijacie potreby. Rovnako aj plechovky sú večné, neukrývajú ale bonbóny, ale napríklad šróby.
„Výstavu Čokoláda – sladké pokušenie pripravilo Múzeum obchodu v Bratislave,“ hovorí Nikola Mihálová, historička Tekovského múzea v Leviciach, kde je táto výstava aktuálne inštalovaná.
Pridáva aj výpočet zaujímavých exponátov. Sú to dobové vývesné štíty, reklamy, plechové formy na tabuľkovú čokoládu a bonbóny alebo vybavenie obchodu. Voľakedy v ňom nechýbali zásobníky na cukrovinky, ktoré sa vážili a sypali do jednorazových papierových vrecúšok. Zachovali sa aj lisy na cukríky z obdobia po druhej svetovej vojne.
Zákusky, torty a delikatesy
Prvé tabuľkové čokolády vyrobila v roku 1875 anglická firma Fry and sons. Švajčiar Daniel Peter vynašiel recept na mliečnu čokoládu a jeho krajan Henrim Nestlé zase kondenzované mlieko. A tak sa mliečna čokoláda stala symbolom Švajčiarska.
Na naše územie sa čokoláda dostala v 18. storočí. Neskôr, v roku 1832 upiekol František Zacher tortu, ktorá dodnes nesie jeho meno a slávu si získala po celom svete. Oplátkovú tortu o desať rokov neskôr upiekol viedenský cukrár Leopold Pischinger. No a do tretice si svoje miesto na cukrárskom nebi vyslúžila torta Józsefa Dobosa, ktorú uviedol v roku 1885 na národnej výstave v Budapešti.
Čarovanie s čokoládou pokračovalo aj ďalej. V roku 1890 predstavil Paul Fürst delikatesu Mozartove gule, ktorých originálna podoba sa predáva dodnes v rovnomennej cukrárni v Salzburgu. Emil Gerbeaud uviedol zákusok zserbó a v roku 1892 začal s výrobu mačacích jazýčkov.
Čokoládový ošiaľ
V 19. storočí prešla výroba čokolády z manufaktúr do priemyselnej výroby. Ručnú prácu pri odlievaní tabuliek z čokoládovej masy a výrobe bonbónov nahradili stroje. Odzrkadlilo sa to na nižšej cene výrobkov, vďaka čomu ich mohli ochutnávať aj nižšie spoločenské vrstvy.
Unikátna zážitková záhrada vzniká v našom regióne. Pozrite si, ako bude vyzerať Čítajte Továrne vznikali aj na našom území. V roku 1840 založili továreň Opavia v Opave, o polstoročie neskôr Zoru Olomouc. V roku 1905 otvoril Adolf Fischer Trnavskú továreň na čokoládu, ktorú v roku 1934 premenovali na Figaro.
