Článok pokračuje pod video reklamou
RYBNÍK. Splnila si ďalší zo svojich snov. Do New Yorku chcela Monika Miškovičová Savová prísť tak, ako sa sem kedysi doplavili „šiftom“ čilejkári – v tradičnom odeve.
V New Yorku strávila 4-členná výprava, v ktorej mali zastúpenie Rybník, Kozárovce, Starý Tekov a Levice, osem dní. Bohatosťou krojov zaujali náhodných okoloidúcich a tiež rodákov a ich potomkov, s ktorými sa tam stretli.
Tekovské kroje vo Veľkom jablku
S myšlienkou vyraziť do New Yorku v kroji sa zberateľka a folkloristka z Rybníka pohrávala už dlhší čas, od roku 2015. „Keď som robila výstavu o vysťahovalectve z čilejkárskeho regiónu do Ameriky, na fotkách z New Yorku som videla ženy oblečené v tekovských krojoch. Niektoré v nich v Amerike chodili až do smrti, tie mladšie sa „prehodili“ – teda prezliekli do civilného oblečenia,“ vracia sa späť.
V Leviciach budú opäť vianočné trhy aj klzisko Čítajte Čilejkárske dediny v okolí Levíc sú pomenované podľa slova „čilej“, ktoré sa tu časti používa, čo znamená teraz.
Okrem príznačného slovíčka obyvateľov týchto obcí spája aj minulosť, keď opúšťali rodný kraj a šťastie hľadali v Amerike. Za „veľkou mlákou“ (Atlantikom) tvrdo pracovali, aby mohli domov posielať doláre.
O rodákoch a ich ceste do nového sveta zostavila pred tromi rokmi výstavu. „Vtedy mi skrsol tento nápad – zobrať tekovský kroj opäť do New Yorku. Teraz je to sto rokov, ako odchádzali prví vysťahovali.“
Oslovila folkloristku Luciu Bátovskú zo Starého Tekova, študenta etnografie Dávida Hudeca z Kozároviec a do skupinky sa pripojil podžupan Igor Éder. Oblečení v tekovských krojoch nastúpili začiatkom novembra do lietadla. Nabralo smer New York.
Malá Evička je tisícim tohtoročným bábätkom Čítajte Už na letisku vzbudili pozornosť - cestujúcich, ale aj personálu, keď im počas kontroly „pípali“ kovové časti - sponky vo vlasoch a zrkadielka prišité na kroji.
Desiatky kilometrov každý deň nohách
Bývali 120 kilometrov severne od Manhattanu u Dávidových príbuzných. Každý deň dochádzali vlakom 1,5 hodiny tam a späť. „Najnáročnejšie bolo to, že sme stále museli nosiť so sebou kufre s krojmi, do ktorých sme sa prezliekali,“ približuje ďalej. Dôvodom bolo počasie: Manhattan je ostrov a kým na hornom konci svieti slnko, na dolnom už prší.
Naviac každý deň ich čakal program, naplnenie ktorého si vyžadovalo prejsť aj 12 až 15 kilometrov. Toľko im zvykla ukazovať mobilná aplikácia.
„Prešli sme celý Manhattan, navštívili sme pamiatky a najznámejšie miesta, ako je Times square, Sochu slobody, Brooklynský most, ulicu Broadway, ktorá prechádza z juhu na sever a je známa množstvom divadiel, či Wall Street a Central Park.
„Veľa ľudí sa pri nás pristavilo, v metre sa nás pýtali, odkiaľ sme. Chceli sa s nami fotiť – jeden pán nám dal zo srandy dolár za spoločnú fotku,“ opisuje kontakt s „ulicou“.
Tekovský kroj propagovali nielen vonku. Na slovenskom konzuláte ich privítala zástupkyňa generálnej konzulky Zuzana Andreánska, ktorá má na starosti kultúru. Podžupan tu odovzdal ďakovný list od prezidenta SR Andreja Kisku pre Annu Hradsky, rodáčku zo Slovenska. Žije v San Diegu a v Amerike organizuje krajanské festivaly.
Milé bolo aj stretnutie s ďalším Slovákom, Jurajom Matolákom, propagátorom slovenského folklóru. V New Jersey býva dlhý čas a je učiteľom hudobnej výchovy. Do hry na harmonike zasvätil už aj množstvo malých Američanov.
Tekov sa do New Yorku vráti
Cifrovaný kroj dominoval aj na nedeľnej omši v slovenskom Kostole Jána Nepomuckého na 66. ulici, kde niesli obetné dary. Omša sa konala v čase, keď sa popred kostol bežal 47. ročník Newyorského maratónu. Celebroval ju kňaz Martin Kertys. Slovenské omše sa prenášajú cez sociálne siete a raz mesačne je priamy prenos v televízii.
Okrem obradnej funkcie plní tento svätostánok aj funkciu spoločenskú. Je tu telocvičňa, banketová sála, jedáleň, kam ich pozvali na obed. Stretávajú sa tu emigranti a aj mladí ľudia zo Slovenska, ktorí v New Yorku pracujú. Skúšky tu mávajú členovia folklórneho súboru Limbora.
„Milé bolo, keď nás zbadala jedna pani a povedala: Aha, tekovský kroj! Vysvitlo, že má švagrinú z Hronských Kosíh,“ usmieva sa Monika nad tým, aký je svet malý.
V New Yorku sa zrodila ďalšia myšlienka, ktorá by sa mohla zreálniť v nasledujúcom období. „Podarilo sa nám tu vybaviť miesto, kde by mohla byť ďalšia výstava, na ktorej sa odprezentuje deväť obcí čilejkárskeho regiónu. Súčasťou bude výstava našich krojov, historických fotografií rodákov, ktorí odišli do USA za prácou, ďalej dokumentov potrebných k vysťahovaniu, ale napríklad aj slovník z roku 1906, v ktorom mali základné frázy v angličtine, ako si hľadať job. Chceme ukázať, čo všetko bolo potrebné, aby sa pred sto rokmi mohli naši rodáci dostať do Ameriky,“ naznačuje Monika Miškovičová Savová.
Fotky ukážu na výstave
Putovanie po New Yorku v tekovských krojoch dokumentovali fotografiami, ktoré zverejňovali na sociálnej sieti. „Potešilo nás, že ľudia reagovali pozitívne, gratulovali nám a boli hrdí na to, že sa náš kroj dostal takto netradične do sveta,“ približuje reakcie z domova. Z fotografií, ktoré tam za osem dní spravili, by chceli budúci rok usporiadať v Leviciach výstavu.
