KOZÁROVCE. Dávid Hudec sa popri štúdiu etnológii na UKF v Nitre venuje tradíciám a ľudovej kultúre. Cez kroje, ktoré mu do jeho pestrej zbierky venovali najmä Kozárovčania, propaguje dedičstvo našich otcov – najkrajšie skvosty tekovského regiónu.
Ako si sa dostal k folklóru, ku krojom a ako dlho sa tomuto koníčku venuješ?
- Vyrástol som v krásnej obci Kozárovce, ktorá folklórom vždy žila a žije. Bol som s ním konfrontovaný od malička, nakoľko moja mama dlho pôsobí vo folklórnej skupinePraslica a môžem povedať, že k folklóru ma priviedla práve ona. Nebolo to tak dávno, keď rástla naša generácia a vtedy „kroj“ chodil po uliciach ešte celkom bežne, no dnes je to už skôr rarita. Myslím tým ženy tej najstaršej generácie, ktoré si kroj obliekajú na každodenné nosenie, aj keď je mierne upravený k dnešnému použitiu a nazývame ho aj polokroj.
Predzáhradka tohto rodinného domu v Tlmačoch je minigalériou drevených dekorácií Čítajte Nikdy mu však nechýba široká skladaná sukňa, vyšívaná zástera, na hlave ručník, pod ním čepiec, alebo u nás tzv. ručníčok, a v ruke kabelka. My sme s krojom žili, a preto ho zachovajme natoľko, aby aj budúce generácie videli, aký bol tradičný odev našich predkov. Pomaly sa stávajú minulosťou tie nedeľné sv. omše, keď kostol býval plný takýchto krojovaných žien. Dnes sa v kostolných laviciach vyníma už len zopár krásnych ručníkov a sukieň.
Ktoré kroje sú pre teba najcennejšie?
- Každý kroj je cenný a jedinečný, pre mňa sú najcennejšie všetky, najmä tie, ktoré mi darovali obyvatelia Kozároviec. V minulosti odev mal určitú stratifikáciu. Jeho nositelia, najmä ženy si najviac cenili odev ušitý z drahých kašmírových, brokátových či hodvábnych látok. Takýto odev sa obliekal len na výnimočnú príležitosť, akou boli dožinky, hody, vianočné a veľkonočné sviatky, svadby či krštenia.
Aká veľká je tvoja zbierka?
- Neviem presne povedať, koľko mám krojov, no poviem vám len toľko, že s nimi viem zapratať niekoľko miestností. Práve pre tento účel v Kozárovciach zriaďujeme miestny ľudový dom, múzeum, kde by tieto predmety mohli byť vystavené. Som nesmierne vďačný ochotným obyvateľom Kozároviec, ktorí ma v tom podporujú a venovali mi do zbierky vzácne predmety. Zopár ich vymenujem, ale na to, aby som spomenul všetkých, by sme potrebovali samostatné noviny. Svojimi vzácnymi zbierkami ma zásobili najmä pani Helena Hamarová, Júlia Psárska, Mária Brumlovská, Mária Ďurovičová, Mária Orovnická, Irenka Hudecová, Mária Furdová, Mária Havranová, Alexandra Valkovičová, František Čaradský, Mária Hlavová a mnoho ďalších.
Zameriavaš sa len na kozárovský kroj alebo zbieraš kroje z celého Tekova?
- Venujem sa predovšetkým nášmu kozárovskému kroju a folklóru, ale nezanedbávam žiaden, ani ten z okolitých obcí.
Kozárovský kroj je veľmi rozmanitý, najcharakteristickejší a najznámejší variant nášho kroja je čierny kašmír s červenými ružičkami a ružovými malinami, tzv. Delinka. Z tejto istej látky je ušitá sukňa aj prunclík, k tomuto typu kroja vydaté ženy nosia ružové, tzv. limbačkové čepce.
Základný odev sa v minulosti skladal zo spodného, doma tkaného, konopného neskôr pamokového plátna. Z neho sa šili najmä spodníky a oplecká. V minulosti asi koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa na takýto spodný odev obliekala nadrobno rámená sukňa, ušitá z jednofarebného kašmíru alebo farbiarčiny. A na prunclík sa krížom cez prsia preväzovala veľká štvorcová šatka prehnutá na trojuholník, často biela vyšívaná, farbiarska, alebo kašmírová so strapcami. Takéto sukne a golierkové oplecká vystriedal vývojovo novší variant ľudového odevu.
Kroje nielen uchovávaš, ale ich aj sám vyrábaš.
- Nezostal som len pri zbere, pretože množstvo z krojov bolo poškodených a vyžadovalo si opravu. V súčasnosti, v dobe moderných materiálov je menší problém zhotoviť pekný autentický kroj, preto sa ľudia snažia skôr zachovať a opraviť staré kroje.
Nájdu sa v tvojej zbierke, okrem krojov, aj iné cennosti?
- Keďže pracujeme na zariaďovaní tradičného ľudového domu, bolo potrebných množstvo iných vecí, ktoré by odzrkadľovali život obyvateľov našej obce v minulosti. Od nábytku, postelí, stolov, fiokových kasní, truhlíc, až po poľnohospodárske zariadenia a podobne.
V Zlatých Moravciach je do 15. januára výstava tvojich krojov s názvom Klenoty spod slovenskej brány, ľudové odievanie v Kozárovciach.
- Do Mestského múzea v Zlatých Moravciach bola premiestnené malá časť kozárovskej histórie, krojov, tkanín a rôznych zaujímavostí, spojená s ukážkou štedrovečerného stolovania. Každoročne organizuje múzeum predvianočné podujatia a tohto roku ho spevom spríjemni mužská spevácka skupina Matičiar z Kozároviec.
Prednedávnom ste boli s krojmi aj v New Yorku. Ako reagovali Američania na tekovský kroj?
- Tento nápad skrsol v mysli Moniky Miškovičovej Savovej pri príležitosti 100. výročia odchodu najväčšej migračnej vlny Slovákov z nášho regiónu do zámoria. New Yorku sa nás ujala naša rodina, taktiež potomkovia migrantov, kde sme boli celých sedem dní ubytovaní. V rámci výpravy sme prešli mnohé pamiatky a stretli veľa dobrých ľudí, hrdých Slovákov žijúcich v USA. Newyorčania na naše kroje reagovali s úsmevom, pretože práve bol ich sviatok Halloween a celá Amerika chodila v najrôznejších kostýmoch.
Máš pocit, že tradície a zvyky sa v Tekove zachovávajú, alebo naopak miznú?
- Tradície v našom regióne nenávratne miznú, ale zároveň sa s veľkou úctou zachovávajú a udržujú. Verím že sa nikdy celkom nevytratia a prežijú nasledujúce generácie.
Autor: Katarína Vargová
