Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

Fujarám dáva život v byte na levickom sídlisku

Poliak žijúci roky v Leviciach vyrába hudobné nástroje, ktoré sú typické pre úplne iný región Slovenska.

Zenona Kurasa priviedlo k fujarám závažné ochorenie.Zenona Kurasa priviedlo k fujarám závažné ochorenie. (Zdroj: Jana Némethová)

LEVICE. Zenon Kuras každú jednu zo svojich fujár pohládza usmievajúcimi sa očami. Všetky mu prirástli k srdcu. Pri ich výrobe strávil dlhé hodiny. Ďalší čas mu zabralo ladenie týchto ľudových nástrojov.

Cesta k fujarám bola pre Poliaka, ktorý sa udomácnil v Leviciach, strastiplná. Prvý kontakt mal na netypickom mieste – tam, kde ľudia bojujú o holý život.

Fujara v nemocnici? Prečo nie!

V roku 2012 skolil Zenona Kurasa infarkt. Predtým bol plný sily, no odrazu sa ocitol na JIS-ke levickej nemocnice. Na vedľajšej posteli ležal starší pán, ktorý uprosil sestričky, aby mu aspoň na chvíľku povolili zafúkať si na fujare.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď pána Zenona prepustil do domácej liečby, dumal, čo s voľným časom. „Šesť mesiacov som bol na maródke. Rozmýšľal som, čo robiť,“ spomína na okamihy, keď sa z plného pracovného nasadenia musel preorientovať na domáce papuče.

Do Levíc sa dostal pred tridsiatimi rokmi, vtedy prišiel pracovať na stavbu mochovskej atómky. „Jedno dievča sa mi tu zaľúbilo, zobral som si ju za manželku,“ vracia sa späť s úsmevom jemu typickým. Z mesta Mielec na severovýchode od Krakova sa presťahoval do panelákového bytu na levickom sídlisku. A práve tu sa pred šiestimi rokmi začal venovať výrobe fujár. Veľa o nich sa dozvedel od spolupacienta z JIS-ky, ktorého neskôr navštevoval doma v Zbrojníkoch. Ľudové nástroje príznačné pre kopcovité regióny začal pán Zenon vytvárať v panelákovej pivnici.

Skryť Vypnúť reklamu

Skúsenosti sú na nezaplatenie

„Zobral som mu jednu z fujár, aby ju zhodnotil. Zobral kutáč, strčil ho do pahreby, a potom vo fujare vypálil hobliny v dierke. Až vtedy krásne zahrala,“ opisuje, ako málo je niekedy potrebné spraviť, aby nástroj dostal iskrivý zvuk. Chce to len skúsenosti a cvik.

Doteraz už zhotovil tri desiatky týchto nástrojov, ktoré sú, mimochodom, zapísané ako nehmotné svetové dedičstvo UNESCO.

„Výroba nie je hlučná, hlučnejšie je doladiť ju,“ smeje sa pri odpovedi na otázku, čo hovoria na jeho záľubu susedia. Fáza ladenia nástroja má svoje špecifiká: „Napríklad aj také malé výstupky môžu spraviť galibu – zmenia koloristiku zvuku. Každú fujaru treba upravovať zvlášť.“

V koši a na festivaloch

Prvým predpokladom pre výrobu vydarenej fujary ju podľa výrobcu z Levíc kvalitné drevo: „Používam čiernu bazu, lebo hmota vo vnútri je mäkká a ľahko uvoľňuje miesto pre vrták.“ Stalo sa už, že sa mu podarilo spraviť väčšiu dieru, ako bolo potrebné. Vtedy je proces nezvratný, fujara ide do koša. „No čo, stále sa učím,“ krčí plecami.

Skryť Vypnúť reklamu

K práci si každý deň sadá na dve – tri hodinky. Za týždeň je nástroj na svete a nastáva fáza ladenia, potom výzdoby. Tam sa medze fantázii nekladú, a to pri výbere motívu aj použitej techniky. Najčastejšie vzory či ornamenty mechanicky vyrezáva alebo použije kyselinu dusičnú. Keď je nástroj vyzdobený, nalakuje ho. Takto je pripravený, aby robil radosť iným ľuďom – či už tým, pre ktorých fujary objednávajú do daru, alebo poslucháčom na rôznych folklórnych podujatiach.

Zenon Kuras sa niekoľkých takýchto zúčastnil. Fujary a melódie z nich častejšie predstavuje v rodnom Poľsku, kde je o ne veľký záujem. Počuli ho hrať vo Varšave, Krakove, Zakopanom. Na Slovensku si zahral v rázovitej dedinke Čičmany. Tento rok v júli sa prvýkrát zúčastnil celoslovenskej prehliadky fujarášov v Korytárkach. „Bolo to pre mňa významné podujatie. Počas slávnostného zasadnutia Spolku fujerášov som bol prijatý za člena spolku. Je to pre mňa česť a určite aj ohodnotenie mojej tvorby,“ hovorí s hrdosťou. Predtým ale musel dokázať, že tam patrí: „Musel som predviesť svoje výrobky, bolo hodnotené ich zdobenie a znenie. A tiež predviesť, ako viem na fujare improvizovať.“

Učí sa celý život

Spočiatku pri hraní na fujare vyludzoval pazvuky a inklinoval k voľnému hraniu orientovanému na jazz. Ako ale hovorí, postupne dozrieval: „Prestal som s pazvukmi a začal som navštevovať ľudí, ktorí učia hrať na fujare.“

Zároveň ale prízvukuje, že v tom nie je striktný, ako sú niektorí ortodoxní hráči na fujare. Tí si napríklad všímajú prstoklad či držanie nástroja hudobníkom. Z hry chce mať v prvom rade radosť a dobrý pocit. A ten ďalej odovzdávať divákom.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  6. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  9. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  10. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 26 924
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 24 164
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 287
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 077
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 740
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 592
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 373
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 639
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 532
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 576
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Levice, Želiezovce a Tlmače - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Levice

Na okružnú križovatku pri Tabakovej hľadajú zhotoviteľa

Výstavba bude trvať deväť mesiacov. Budú aj obmedzenia v doprave.

Okružnú križovatku majú vybudovať na ceste I/51 v Leviciach v časti pri Tabakovej ulici. Hustú dopravu tu v minulosti riadila polícia. Hustú dopravu tu v minulosti riadila polícia.
Levická nemocnica.

Auto sa prevrátilo na strechu. Druhý vodič nepomohol

Aby doňho nenarazilo auto, ktoré prešlo do protismeru, 44-ročný muž strhol volant. Skončil v priekope.

Nehoda sa stala pri železničnom priecestí medzi Kalnou nad Hronom a Veľkým Ďurom.

Odišla speváčka ľudových piesní, rodáčka z nášho regiónu. Preslávil ju film Rodná zem (+ VIDEO)

Pôsobila v SĽUK-u, Opere SND a vyučovala na VŠMU. K filmu Rodná zem naspievala Margita Skyvová pieseň Ej, zahoreli zore.

Margita Skyvová (rod. Dalmadyová) vo filme  Rodná zem (1953).

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

V Trenčíne pribudne ďalšie záchytné parkovisko, bude bezplatné

Jeho kapacita nepresiahne 60 parkovacích miest.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Už ste čítali?