LEVICE. Kone, kozy, hydina. Zvieratá potrebujú rovnakú starostlivosť, ako mali pred ničivým ohňom. Manželia Šallaiovci k nim dochádzajú z dočasného bývania v centre Levíc dvakrát denne.
V noci z 3. na 4. januára zachvátili plamene drevený dom na farme za mestom. Hasiči potrebovali na ich likvidáciu štyri hodiny. Škodu na rodinnom dome vyčíslili na 30-tisíc eur.
PREHĽAD UDALOSTÍ 2018: Aký bol rok s osmičkou na konci v našom regióne? Čítajte Farmári prišli o bývanie a všetky osobné veci a časť dokladov. Našťastie nie o holé životy a milované „veľké“ zvieratá. Tri mačiatka také šťastie nemali. Dve uhynuli na mieste, tretie o pár dní na následky.
Pomoc od neznámych ľudí
Viola Šallai má slzy na krajíčku aj niekoľko dní po požiari. Mieša sa v nej smútok, strach a zároveň vďaka a nádej.
„Chcem sa verejne poďakovať všetkým, ktorí nám pomáhajú. Sú to ľudia z celého Slovenska,“ hovorí a pridáva: „Sme prekvapení a užasnutí, akí sú štedrí a pritom nás ani nepoznajú. Nenachádzam slov.“
Spomenie za hrsť príkladov. Neznámy pán zazvonil pri bráne a podal im peniaze. Zopár našetrených eur im doniesol aj malý chlapec. Ďalšie prišli na transparentný účet, ktorý im zriadil syn. Dostali aj starší televízor, veci z vypratávaného domu či šatstvo. „Stačilo by nám to aj na tri životy,“ usmieva sa. Zo spoločnosti Parkinson im odovzdali trvanlivé potraviny.
Mráz uchránil vodu
Po strašnej noci 3. januára sa doslova s holými rukami uchýlili u manželovej mamy v Leviciach. Po pár dňoch prišla ponuka, aby sa dočasne nasťahovali do rodinného domu, ktorý je kúsok od ich farmy – aby to k zvieratám nemali tak ďaleko. Zostať tu môžu, kým si znova nezabezpečia vlastné bývanie. S tým by chceli začať čo najskôr. Postačí im domček menší od toho, čo mali.
„Musíme počkať na lepšie počasie, keď sa bude dať odpratať neporiadok po požiari,“ naznačuje pani Viola. Zdôrazňuje pritom, že mali aj šťastie, a to v tom, že vonku mrzlo, takže voda z hasenia so spaliny nevsiakli do pôdy a neznečistili spodné vody. „V minulosti sme si dali spraviť rozbor. Máme tu veľmi kvalitnú vodu, vhodnú pre bábätká. Používame ju aj pre naše zvieratá.“
Štartovali na oráčine
Malú rodinnú farmu začali budovať pred šestnástimi rokmi, keď pán Šallai dostal pozemok. „Bola to len oráčina, kládli sme si otázku, že čo s tým,“ vracia sa späť farmárka, ktorá bola kedysi učiteľkou. Keď sa ale farma začala rozrastať a bolo treba sa pravidelne starať o zvieratá, ostala doma.
Farmu zveľaďovali a stala sa miestom, kam chodili Levičania so svojimi deťmi spoznávať život na vidieku.
Všetko sa zmenilo 3. januára pred polnocou. Z miesta, kde mali kotol, sa ozval výbuch. Najskôr si mysleli, že ho spôsobila petarda. Keď ale oheň nabral na intenzite, bolo už zle. Obaja manželia utrpeli popáleniny. Ich dospelú dcéru, ktorá obýva vedľajší objekt, museli odviezť do nemocnice. Na druhý deň ju prepustili, o pár dní sa jej ale zdravotné ťažkosti vrátili.
Pre pani Violu sú najťažšie noci: „Prebúdzam sa a pred sebou mám tú hrôzu.“ Ako ale s pokorou hovorí, mali veľké šťastie, že v čase požiaru ešte nespali.
Pomáhajú aj neznámi
Na ťaživé noci pomôžu lieky a na strach o budúcnosť zase dobrí ľudia. „V tom strašnom, čo sme prežili, zažívame teraz krásny prejav lásky a súcitu. Ani neviem, komu sa poďakovať,“ vyjadruje svoje pocity vďaky.
Pomoc s upratovaním zhoreniska a obnovou farmy im prisľúbili cirkevný zbor, vedenie mesta a cez sociálnu sieť aj drobní remeselníci.
„Keď sme sa o udalosti dozvedeli, rodinu aj miesto navštívil zástupca primátora Csaba Tolnai. Na stretnutí na mestskom úrade 7. januára sme sa potom dohodli na pomoci – mesto zabezpečí kontajnery a likvidáciu sute, jej odvezenie a uloženie na skládke,“ reagoval primátor Ján Krtík s tým, že pri upratovaní uvítajú pomoc dobrovoľníkov. Rodina tiež môže mesto požiadať o jednorazovú sociálnu dávku v núdzi.
Na vianočnom koncerte v Bátovciach im vyzbierali sumu 240 eur.
