Lekár z Levíc zachraňuje aj v horách

LEVICE. K športovaniu mal blízko už od detstva. Keď sa stal medikom na lekárskej fakulte v Martine, našiel tu veľa nových možností. Všade navôkol boli hory, ktoré Ladislava Kotrusza nesmierne lákali.

Doktor Ladislav Kotrusz zachraňuje aj v horách (9 fotografií)

Partia ľudí, ktorých vtedy spoznal, mu po rokoch, už ako skúsenému lekárovi, dopomohla k splneniu sna. Stal sa súčasťou súdržnej rodiny profesionálnych záchranárov horskej služby. „Teraz sú mojimi kolegami v Horskej záchrannej službe,“ hovorí. Patrí k nim aj Levičan Maroš Červienka, ktorý pôsobí desať rokov v Tatrách. Ako jediný Levičan dosiahol 8-tisícový vrchol v Himalájach.

Adrenalín v teréne

Na prvý pohľad by ste v Ladislavovi Kotruszovi videli skôr športovca ako lekára. Štyridsaťšesťročnému Levičanovi sa podarilo skĺbiť svoju prácu a hobby.

„Od začiatku, po skončení medicíny, som pracoval na ARO levickej nemocnice,“ vracia sa na úvod svojej 22-ročnej praxe a s úsmevom pridáva: „Uschol som v oblasti akútnej medicíny. Život v klasickej ambulancii by som si nevedel predstaviť.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Na svet priviedla stovky detí. Bývalá pôrodná asistentka z Pukanca oslavuje 101 rokov! Čítajte 

Neskôr si k práci lekára – záchranára pridal aj anesteziológiu, teda laicky povedané uspáva pacientov počas operácií.

Keď život visí na vlásku

Roky, ktoré strávil na záchranke, priniesli podľa jeho slov rôzne situácie: „Ide tu o život pacienta. Keď sa ho podarí zachrániť, je to satisfakcia a poviete si, že má zmysel robiť túto prácu.“

Okúsil aj tragické okamihy, keď uháňali na miesto, ale pomôcť sa už nedalo. V pamäti mu ostala dopravná nehoda z roku 2017 pri Šahách. V horiacom aute zomrela celá rodina, vrátane detí. Priznáva, že aj skúsenému záchranárovi za takýchto okolností vyhŕkne slza. Vtedy je pre neho najlepšou terapiou telefonický rozhovor s manželkou.

„Na záchranke človek vidí, aké je jednoduché stratiť najbližšieho v krátkom okamihu, či je to pádom zo stoličky, schodov, alebo sa udusí jablkom.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Britskí filmári budú točiť Draculu v Banskej Štiavnici aj na Oravskom hrade Čítajte 

Ľudia sa ho často pýtajú, či mu nevadí krv alebo rodinné tragédie. Lekár hovorí, že negatívom tejto práce sú skôr ľudia, ktorí zneužívajú záchrannú službu. Z riadiaceho strediska ich vyšlú k takýmto prípadom, a potom nemôžu byť tam, kde naozaj ide o život.

Prácu spojil s hobby

Už popri štúdiu medicíny a aj teraz, popri náročnej práci, je koníčkom Ladislava Kotrusza športovanie – horolezectvo, skialpinizmus a jazda na horskom bicykli.

„Voľakedy som mal sen stať sa lekárom horskej služby, ale hovoril som si, že je nereálny. A stal sa skutočnosťou!“ teší sa z pozície odborného garanta alebo vedúceho lekárov Horskej záchrannej služby. Vykonáva ju už šiesty rok.

K profi záchranárom sa dostal vďaka kamarátom z vysokoškolských čias, s ktorým strávil veľa času v kopcoch nad Martinom. Aj po rokoch sa v horách ich cesty križovali. „Párkrát, náhodou, som bol pri záchranných akciách. Raz mali jednu veľkú akciu v stene. Išiel som s nimi hore a pomohol. Tak ma oslovili.“

Uznávaní sú aj v zahraničí

V profesionálnej Horskej záchrannej službe pracuje na malý úväzok. Zopár razy do mesiaca ide na niekoľko dní do hôr.

Sídlo a riaditeľstvo má záchranná služba v Hornom Smokovci, osem stredísk je roztrúsených v rôznych častiach – vo Vysokých, Nízkych a Západných Tatrách, Malej a Veľkej Fatre a v Slovenskom Raji. K tomu treba prirátať školiace stredisko v Liptovskom Hrádku a Stredisko lavínovej prevencie v Jasnej. Podľa slov Levičana je práve toto jedno z najuznávanejších vo svete.

Vysoký kredit majú aj samotní záchranári. „Už keď sa hlásia, musia mať medzi horolezcami renomé. Čakajú ich tvrdé prijímačky s prísnymi fyzickými skúškami. Latka je postavená veľmi vysoko,“ opisuje a pridáva, že budúci záchranári povinne absolvujú školu zdravotníckeho záchranára, kde je ich odborným garantom.

Profesionálnych záchranárov prirovnáva k 10-bojárom. Ovládať musia horolezectvo, leteckú a vodnú záchranu, speleozáchranu, záchranu na lavíne, urgentnú medicínu , lyžiarsku záchranu , záchrannú činnosť s lavínovým a pátracím psom.

„Chodím školiť, zabezpečujeme rôzne súťaže, ako boli napríklad majstrovstvá sveta v lyžovaní a keď treba, idem s nimi do akcie,“ vyratúva ďalej a pridáva, že túto robotu má ako koníček: „Horská medicína je pre mňa relaxom.“

Počas šiestich rokov sa toho podľa Ladislava Kotrusza veľa zmenilo. „Keď som nastúpil, technika a vybavenie neboli na dostatočnej úrovni. Dnes sme rešpektovaní aj v zahraničí.“

Horská záchranná služba patrí pod ministerstvo vnútra, vďaka čomu sa jej podarilo za ostatné roky napredovať aj v oblasti materiálno-technického vybavenia.

Cieľom je dosiahnutie cieľa

Aby svoje povolenie mohol vykonávať, udržiava sa v kondícii. Šport je jeho životnou filozofiou. Na hobby úrovni sa venuje triatlonu, ktorý pozostáva z behu, plávania a bicyklovania. Zúčastňuje sa podujatí, ako je Oravaman či Štiavnický kros triatlon. „Mojím cieľom je cieľ, nie čas,“ priznáva a pridáva, že už nejde na doraz.

Keď sa mu narodila prvá dcéra, prestal liezť: „Na prvom mieste je rodina.“

Aj po rokoch má pekné spomienky na Mont Blanc, kde pod vrcholom, vo výške 4300 metrov, strávili noc v snehu. Okolo šľahali blesky. Dnes už takto neriskuje.

Turisti v horách si ale mnohé riziká neuvedomujú alebo nepripúšťajú. „Pricestujú na pár dní do Tatier, pokazí sa počasie a oni sa napriek tomu vyberú na túru. Alebo sa chorí ľudia vyvezú lanovkou do výšky 2000 metrov napríklad na Chopok, prejdú pár metrov a zosypú sa,“ opisuje zlyhania.

Podľa jeho slov vybudovaním infraštruktúry zažívajú Tatry veľký boom, a preto nie sú preplnené turistické chodníky ničím výnimočným.

Turisti by mali vedieť sebakriticky odhadnúť svoje sily a možnosti. Lebo ani anjeli v podobe horských záchranárov nie sú všemocní.