RYBNÍK. V minulosti mali kroje svoj význam. Minimálne v tom, že podľa nich sa dalo rozpoznať, z ktorého regiónu ich nositeľ pochádza.
Postupom sa ľudový odev z bežného života vytratil. Teraz však zažíva veľký návrat. Kroje sa dostali do hľadáčika fotografa Martina Habáneka. Okrem nich zachytáva aj typickú dedinskú atmosféru. Tak tomu bolo aj v jednej z čilejkárskych obcí Tekovského regiónu.
Slovensko spoznáva cez odev
„Mojím úplne prvým fotením krojov boli krásne kroje rázovitej oblasti Bošáca,“ začína rozprávanie Martin Habánek a pokračuje: „Potom sa to už rozbehlo veľmi rýchlo: fotil som vo svojom blízkom okolí kroje z Čičmian a Temeša, na strednom Slovensku to bol Vlkolínec, Hrochoť, Povrazník, Strelníky, Dobrá Niva či Zvolenská Slatina.“
Zanedbaný amfiteáter už čistia. Bude tam lanový park Čítajte Pokračoval fotením neprehliadnuteľných krojov z Myjavy.
Na potulkách za tradičnými ľudovými odevmi sa vybral tiež na východné Slovensko, kde v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku nafotil rusínske a goralské kroje a kroje z dedinky Tichý potok.
Podľa jeho slov má prenádherné kroje aj Orava: „Tam som nafotil krásu žaškovských odevov tradičných a kroje spod Rozsutca.“
Unikátne výrobky z dreva vznikajú v panelákovej kuchyni Čítajte Jeho záľuba ho doviedla aj k našim severným susedom. „Niekedy neodolám ani krojom poľských goralov, pretože krása krojov vlastne nepozná hranice.“
Rybnícky kroj exceloval
Do oblasti Tekova sa po prvýkrát zatúlal na pozvanie nadšenej obdivovateľky krojového umenia a zároveň aj zberateľky krojov z dediny Rybník – Moniky Miškovičovej Savovej. Fotili deti zo základnej školy a členov miestnej folklórnej skupiny Krivín v ľudovom dome, v pôvodnom príbytku rodiny Ďurčaťovej a u
