TEKOVSKÉ LUŽANY. V poslednú marcovú sobotu uviedli do života knižné genealogické dielo o potomkoch békeščabianskych Kraskovcov po meči a praslici.
Jeho autorom je poľnohospodársky inžinier Pavol Krasko žijúci v Nitre. Narodil sa v Békešskej Čabe v roku 1947, o rok neskôr v rámci presídľovacej akcie prišiel s rodičmi na Slovensko.
Po presídlení
Ich prvým miestom usídlenia bola obec Kameničná pri Komárne, potom Tekovské Lužany. Rodičia prišli ako roľníci a prevažnú časť života v novom bydlisku pracovali v poľnohospodárstve. V ich stopách pokračoval aj syn, ktorý študoval na Strednej poľnohospodárskej škole v Šuranoch, a potom na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre.
Už v mladom veku ho v rodine a u príbuzných zaujalo rozprávanie o pôvode, spôsobe života predkov a ich koreňoch na Slovensku a rovnako aj v Békešskej Čabe.
V dôchodkovom veku začal bádať po pôvode svojich predkov. Voľný čas mu umožnil cestovať aj za hranice, čo mu prinieslo veľa nových zistení v archívoch, cirkevných matrikách a v dokumentoch u spríbuznených rodín.
Prvý raz od roku 2011 ušetrilo mesto balík peňazí Čítajte Ako povedal, v rodisku mu pomohol archivár čabianskej evanjelickej cirkvi Pavol Kováč, výskumník, historik Ján Gomboš a ďalší ochotní jednotlivci, pracujúci v rôznych úradoch a inštitúciách.
Za informáciami po Európe
A keďže rodostrom sa mu rozrastal, v pátraní pokračoval nielen po Slovensku a Maďarsku, ale aj v Srbsku a Nemecku.
Pavol Krasko sa po desaťročiach dopracoval k vydaniu rodokmeňa s názvom Kraskovci. V genealogickom diele zmapoval všetkých narodených, sobášených a zosnulých Kraskovcov od roku 1728 do roku 1950.
AKTUALITA: Nadjazd uzatvoria na osem mesiacov! Tu je obchádzková trasa: Čítajte Prvým zisteným predkom, ktorý patril medzi prvých osadníkov Békešskej Čaby, bol roku 1682 Tomáš, ktorý sa narodil v Kraskove, Malohont. V békeščabianskom evanjelickom archíve sa nachádza jeho slovakizovanou češtinou - bibličtinou písaný testament z roku 1749, ktorý je zaradený v knižke. Z najstarších uverejnených faksimile dokumentov patria milodary, ktoré pre cirkev roku 1736 venoval Tomáš Krasko, roku 1759 Ján Krasko, kúpnopredajná zmluva Michala Kraska z roku 1798, matričný údaj sobáša Michala Kraska s Dorotou Šebianovou z roku 1733, reč z pohrebu Jána Kraska z roku 1792. Po stopách Adama Krasku, ktorý sa narodil roku 1744 v Békešskej Čabe a bol vnukom prvého v Čabe usadeného Tomáša, cestoval autor do Banátu a našiel ho zapísaného v Kovačici, kde sa roku 1785 presídlil a roku 1818 zomrel.
Fotka stará 129 rokov
Najstaršia uverejnená rodinná skupinová fotografia Kraskovcov pochádza z roku
