LEVICE. Skorší príchod jari nezmiatol len migrujúce vtáctvo, ktoré do Chráneného areálu Levické rybníky prišlo v priebehu pár dní, ale aj obojživelníky. Prítomnosť husí a niektorých ďalších sťahovavých operencov mohli Levičania zaregistrovať už v polovici marca. S príchodom teplých dní sa situácia rapídne zmenila aj u obojživelníkov. Pre ich migráciu obojživelníkov je ideálny teplý vlhký večer či skôr noc, kedy sú hnané rozmnožovacím pudom. Každoročne sa tak vydávajú na nebezpečnú púť. Nočné putovanie má prozaický dôvod, ktorým je prirodzená ochrana pred mnohými predátormi.
Tohtoročná migrácia má v Leviciach ale ešte nesmelý začiatok. Rosničky, kunky, ropuchy bradavičnaté, skokany sa už opatrne ozývajú, občas sa dá zahliadnuť aj ropucha zelená. Migrácia ale ešte nemá takú silnú intenzitu ako v predošlých rokoch. To všetko sa ale môže zmeniť. Doba migrácie je premenlivá a veľmi záleží na vývoji počasia.
Rybníky nenapustili
Zo všetkých typov migrácií je v tomto smere pre obojživelníky najnebezpečnejší práve jarný ťah zo zimovísk na miesta rozmnožovania, predovšetkým preto, že často prebieha masovo a je obmedzený na pomerne krátke obdobie. V závislosti na druhu a počasia obojživelníky hromadne migrujú od konca februára do polovičky mája.
A nie každá žabka sa na miesto svojho rozmnožovania aj dostane. V prípade Chráneného areálu Levické rybníky je tlak zo smeru automobilovej dopravy menší, než by sa čakalo. Predovšetkým preto, že správca areálu tento rok nenapustil vodou z Pereca ani jeden z malých rybníkov.
Hrozba pri Podlužianke
Toto ale neplatí pre iné miesta na území Levíc. Automobilovou dopravou sú v meste počas migrácie ohrozené obojživelníky po celom toku rieky Podlužianky. Okrajovo sa táto situácia dotýka aj vodných plôch v mestských parkov či v jazierkach v záhradkách Levičanov.
Oveľa horším sa javia byť tlaky smerujúce od samotných obyvateľov. Ničenie pôvodných biotopov, urbanizácia krajiny, prudké zmeny v nej majú za následok ubúdanie populácie nielen obojživelníkov.
Pod kolesami prechádzajúcich áut najčastejšie končia skokany, ale aj ropuchy. Tie putujú krajinou veľmi pozvoľna, navyše pri osvetlení reflektormi áut sa zastavia a zaujmú výstražný postoj. Prevádzka na cestách tak dokáže ohroziť nielen jednotlivé živočíchy, ale i celé populácie. V priebehu jarného ťahu musia obojživelníky prekonať často ohromné vzdialenosti. Tak napríklad u skokana to je v priemere 1200 metrov a u ropuchy dokonca až 1700 metrov. Je smutné, ak žaba, ktorá je schopná prekonať takúto vzdialenosť, aby zaistila pokračovanie svojho rodu, príde o svoj život na možno desiatich metroch cesty.
Autor: Štefan Čambal
