LEVICE. Schoellerov mlyn, spolu s dvomi vežami, je jednou z dominánt centra mesta. Mlyn vyobrazený na pohľadniciach posielali do sveta už začiatkom minulého storočia.
Samotný objekt, kde sa mlelo, prešiel na prelome 20. a 21. storočia rekonštrukciou, čím sa zmenilo aj jeho využitie. V budove sú dnes kancelárske priestory.

Prestavbou a zmenou funkcie prechádza aj osem mohutných síl, v ktorých sa kedysi uskladňovalo obilie. Bude v nich hotel.
Najskôr parkovisko, teraz hotel
Železobetónové valce presahujú cez štyri poschodia mlynskej budovy. Pristavené k nej boli neskôr – v 20. rokoch minulého storočia. Osem zásobníkov je uložených tesne vedľa seba.
„Robíme búracie práce,“ priblížil Gajza Cziria, majiteľ oboch objektov. Mlyn aj silá získal do vlastníctva v roku 2001. V žltej budove sú dnes administratívne priestory, na prízemí zase obchody.
Už v tých časoch sa pohrával s myšlienku, že zásobníky na obilie prerobí na hotel. Chýbalo ale parkovisko. S radnicou, ktorá v tesnom susedstve vlastnila trhovisko, sa napokon dohodol, že parkovanie vybuduje na tomto mieste. Presnejšie päťdesiatka státí pre autá je v podzemí, nad nimi sú stánky trhovníkov so zeleninou a kvetmi.
Levická Eiffelovka
Teraz sa k „svojej srdcovke“, ako projekt hotela nazýva, vrátil. „Budem rád, keď to bude dokončené,“ povedal s tým, že Parížania majú Eiffelovku, Levičanom chce dopriať hotel, ktorý bude poskytovať unikátny výhľad na Levice z reštaurácie na 7. poschodí. Z panoramatickej terasy vo výške 25 metrov vidno všetky ďalšie dominanty mesta: 700-ročný Levický hrad, dobové budovy pedagogickej školy a mestskej radnice, kostoly, ale aj výhliadkovú vežu na Kalvárii, nemocnicu, rodinnú zástavbu, panelákové sídliská. Dovidieť až po mohutné silá za nadjazdom.
Každá izba bude iná
S prácami prestavby síl na hotel začal v roku 2001, keď objekt získal. Vtedy vo vysokých zásobníkoch vytvorili poschodia. Do hrubých železobetónových stien vyrezali otvory na dvere a okná. Vznikli aj základy terasy budúcej reštaurácie na najvyššom poschodí. V prácach nepokračovali.
Dnes sú v štádiu, keď sú na osadenie pripravené okná. Minulý týždeň inštalovali ku skeletu drevené hranoly, na ktorých vybudujú balkóny k hotelovým izbám. Tých bude na každom poschodí približne desať. Ako zdôrazňuje staviteľ, každá izba bude iná. Väčšina bude 2-posteľových, jedna 4-posteľová. Kapacita je plánovaná na 50 hostí.
Prepojenie síl a mlyna
Okrem točitého schodiska pribudli k betónovým rúram šachty pre dva výťahy – osobný a zásobovací. O poschodie nižšie pod panoramatickou reštauráciou je plánované zázemie – kuchyňa, sklad a toalety pre hostí. Parkovať budú môcť v podzemnej garáži pod trhoviskom, odkiaľ je vstup priamo do budúceho hotela, kúsok od recepcie.
Lávka, ktorá nateraz spája plánovanú reštauráciu s vedľajším objektom mlyna, ostane. Majiteľ zatiaľ ešte presne nevie, či horné poschodie mlyna, kde je už zriadené ubytovanie, bude raz súčasťou hotela.
A kedy bude projekt dokončený? „Tak na toto vám odpoveď nedám. Čím skôr, do jesene, by sme chceli mať budovu „zatvorenú“ a v zime chceme pokračovať prácami vo vnútri,“ reagoval Gejza Czíria s tým, že je toho veľa, čo treba ešte spraviť.
HISTÓRIA MLYNA V LEVICIACH
Schoellerovci kúpili levické panstvo v roku 1867 od šľachtickej rodiny Eszterházyovcov. Okrem pozemkov a lesov získali tiež hrad, ďalšie budovy a mlyn. Keď mlyn v roku 1889 vyhorel, znova ho vybudovali a stal sa najväčším priemyselným objektom v okolí. V roku 1900 pôvodne vodný mlyn prestavali na parný pohon. Ako kurivo slúžila nafta, neskôr pri vyšších energetických nárokoch sem potiahli doplnkové vedenie z mestskej elektrárne a napokon mlyn v roku 1928 napojili na rozvodnú sieť. Prestavbu mlyna realizovala firma Bárdos és Brachfeld v rokoch 1926 a 1927. V rámci nej postavili štvorposchodové silo na ďalšie uskladňovanie obilia. Mlyn zamestnával približne 80 ľudí a spracúval 2300 vagónov obilia ročne. Pôsobenie rodiny Schollerovcov v našom regióne sa skončilo s končiacou sa druhou svetovou vojnou.