TEKOVSKÉ LUŽANY. Už 15. apríla 1849 generál Artúr Görgey veľkým oblúkom cez Vacov a Šahy dorazil k strednému toku Hrona. Tu s tromi armádnymi zbormi prekročil pri Leviciach rieku a 19. apríla pri Tekovských Lužanoch zvíťazil nad cisárskymi jednotkami generála Ludwiga Wohlgemutha.

Iba niekoľko dní pred touto bitkou bol knieža Windischgrätz odvolaný z postu hlavného veliteľa cisárskych vojsk v Uhorsku a touto funkciou poverili Ludwiga Weldena.
Na pravom brehu Hrona sa 16. apríla zoskupili tri honvédske zbory, ktorých ďalší postup znemožnil vysoký stav vody. Po bleskovej výstavbe troch mostov v Žemliaroch, Hornej Seči a Starom Tekove, sa honvédi pohli na juhozápad. Cez Lok, Dolný Pial, Držlany (dnes súčasť obce Ondrejovce) a Veselú sa vydali smerom na Tekovské Lužany, kde ich predvoj obec obsadil.
Hlavný veliteľ Artúr Görgey riadil vojenské operácie z hlavného štábu v Leviciach, ktorých obyvatelia sa aktívne zapojili do zásobovania honvédov. Pre výstavbu mostov poskytli laná, povozy, seno pre kone a každá levická domácnosť napiekla peceň chleba.
K vojenskému stretu honvédov a šiestich cisárskych brigád došlo v bitke pri Tekovských Lužanoch, ktorá začala v predpoludní okolo 9. hodiny. Najskôr cisárske oddiely vytlačili predvoj honvédskych vojsk z obce, ale protiútok I. a III. armádneho zboru pod vedením generála Damjanicha a generála Klapku, posilnený ďalšími útvarmi, po krátkej delostreleckej príprave vytlačili Wohlgemuthove oddiely z obce. Ustupujúca cisárska brigáda po posilnení však opäť prešla do útoku v snahe vytlačiť honvédov. Tento útok bol odrazený a cisárske brigády zaujali postavenie na okolitých kopcoch. Honvédske oddiely pokračovali v nápore, ale v samotnej obci a na jej okrajoch došlo opäť k bojom, keď sa ďalšia z cisárskych brigád zapojila do útoku a zaútočila na pravé krídlo honvédskej zostavy. Aj tento úder však bol v popoludňajších hodinách zastavený.
A keď sa v chotári obce, na juh od Tekovských Lužian, objavili husári VII. honvédskeho zboru, bolo o výsledku bitky rozhodnuté. Ešte nejaký čas prebiehal v okolí delostrelecký súboj oboch strán, ale ten už na výsledku bojov nič nezmenil. Porazené cisárske vojsko malo okolo 2000 padlých a zajatcov, honvédske vojsko prišlo o takmer 700 mužov. Po tejto bitke sa otvorila cesta na Komárno, ktoré bolo obliehané cisárskymi jednotkami. Padlých honvédov pochovali na miestnom kalvínskom cintoríne, ranených odviezli do vojenskej nemocnice v Leviciach. Tu na následky zranení a zúriacej cholery zomrelo ďalších 200 mužov. Pochovali ich na miestnom rímskokatolíckom cintoríne, kde miesto ich posledného odpočinku pripomína obelisk z roku 1871.
Udalosti bitky pri Tekovských Lužanoch si Obec Tekovské Lužany pripomenie 26. - 28. apríla v rámci bohatého programu.
Autor: Ladislav Vincze