KRŠKANY. Ľudovít Rapko sa doma, kúsok od Levíc, často a dlho nezdržiava. Aj v teraz, keď čítate tento článok, je už niekde na trase Ukrajina – Moldavsko – Rumunsko - Podnestersko. „Je to krajina, ktorá vyhlásila samostatnosť, ale nikto ju neuznal,“ komentuje pred odchodom a pridáva, že je to posledná komunistická krajina v Európe.
Vždy predtým, ako sa niekam vyberie, si okrem praktických informácií zisťuje aj aktuálnu politickú a bezpečnostnú situáciu v danej krajine a regióne. Jeho cieľom totiž nie sú vyhľadávané destinácie, ale miesta, ktorým sa turisti vyhýbajú.
Ropa za vodu
„Odmalička som chcel cestovať,“ začína rozprávanie Krškanec, ktorý skončil Obchodnú akadémiu v Leviciach. Týmto smerom sa ale nikdy neuberal. Jeho cestovateľské sny sa mu začali vypĺňať vďaka netradičnému zamestnaniu. Pred štyrmi rokmi vycestoval do Bangladéša v Ázii, neskôr pôsobil v afrických krajinách. Pracoval pre firmy, ktoré budovali fabriky na výrobu nápojov.
„Chorvátsko či Bulharsko, kde chodia turisti, ma nezaujímajú. Ale rozvojové krajiny áno,“ konkretizuje svoj výber.
V záhrade Levického hradu nájdete nezvyčajné rodiny Čítajte Ako hovorí, Bangladéš je jedna z najchudobnejších krajín, do ktorej nemajú turisti dôvod ísť. „Päťročné deti tam otročia v tehelniach. Za celodennú šichtu zarobia v prepočte 1,2 eura,“ približuje tvrdú realitu tejto ázijskej krajiny, ktorá nemá vybudovanú cestnú sieť. Len percento obyvateľov vlastní autá, ktoré jazdia na plyn. Plynové bomby majú priamo v aute. Na čo je ale krajina bohatá, je voda. Dodávajú ju do Iránu a Iraku, za čo dostávajú ropu. Pobudol tu tri týždne, kým nedokončili zákazku.
Afričania, aj tí, ktorých vidíme prichádzať do Európy, vlastnia moderné telefóny. „Mobily sú pre nich dôležité – všetky peniaze od štátu dostávajú na účet. S peniazmi vedia manipulovať len cez telefón, nahrádza im banku,“ vysvetľuje Ľudovít tento novodobý fenomén a pridáva, že hoci nemajú vybudovanú elektrickú sieť, nabíjanie vyriešili cez solárne nabíjačky.
Čierny kontinent
Pred približne tromi rokmi začal Ľudovít striedať pracovné cesty s poznávaním. Takto navštívil malý vnútrozemský štát v Afrike, Rwandu. „Pred rokmi tu došlo k veľkej genocíde, výsledkom ktorej bol milión mŕtvych,“ načiera do spomienok na čierny kontinent. Informácie o masakroch získal z múzea a rozhovorov s miestnymi obyvateľmi: „Boli tu dva znepriatelené kmene, z ktorých jeden chcel vyhladiť druhú časť obyvateľov. Použili pritom mačety.“
Levice: Priecestie využíva armáda, motoristi ale nemôžu Čítajte V ďalšej africkej krajine, Ugande, zase spolupracoval s malou zahraničnou organizáciou na novom školskom projekte.
Všade strážili vojaci
Nezabudnuteľnou je pre neho aj cesta do kaukazských krajín – Gruzínska, Arménska, Azerbajdžanu a Náhorného Karabachu. Jeho hlavné mesto Stepanakert je vysoko v horách. Vrátil sa tu späť v čase – budovy boli staré, na cestách žiguláky. „Ide o vojnovú oblasť, kde je armáda všadeprítomná,“ hovorí. Na otázku, či sa cítil byť ohrozený, reaguje: „Našťastie sme sa streľbe vyhli. Stalo sa nám ale, že sme dostali defekt dvesto metrov od azerbajdžanských ostreľovačov. Vedeli sme, že tam nemôžeme ostať stáť, lebo by sme boli podozriví, a mohli by sme sa stať ich cieľom. Preto sme išli na defekte ďalšie štyri kilometre za najbližší kopec a tam auto opravili.“
Túto cestu absolvoval s partiou, ktorá sa dala dokopy na sociálnej sieti. Okrem neho v nej boli chalani zo Serede, Bratislavy a dvaja Banskobystričania.
Lacný luxus
Keď známym povie, kde práve bol, alebo kam sa chystá, automaticky sa ho pýtajú, či sa nebojí. Ďalšiu skupinu zase zaujíma, kde na to berie.
„Peniaze? Po prvé nepracujem na Slovensku, ale v zahraničí, takže môj príjem je vyšší. Druhou najpodstatnejšou vecou je, že to dokážem obísť extrémne lacno.“
Ako príklad uvádza posledne spomínané zakaukazské krajiny, ktoré ho vyšli 280 eur vrátane leteniek, transferov, darčekov a jedla v reštauráciách. „Je tam lacno. V centre hlavného mesta Azerbajdžanu som v 4-hviezdičkovom hoteli zaplatil za noc tri eurá, obed stál osemdesiat centov. Pritom svojou infraštruktúrou a spôsobom vybudovania možno Baku porovnať s Dubajom. S tým rozdielom, že je 5-násobne lacnejšie. Je to vďaka ropnému bohatstvu,“ konkretizuje.
Podľa jeho slov najviac ho stoja letenky. „Tie si vždy kupujem spiatočné,“ hovorí s úsmevom a naráža tým na otázku bezpečnosti. V tejto súvislosti najväčšie kontroly zažil paradoxne v Egypte, kde bol pred tromi rokmi pracovne. Bývali v špeciálne stráženom hoteli, v ktorom vždy prechádzali cez štyri kontroly.
Pred cestou sa snaží nájsť všetky dostupné informácie o aktuálnom dianí v danej krajine: „Ak sú tam napríklad demonštrácie, tak sa im vyhnem.“ Rady získava aj od miestnych obyvateľov, s ktorými sa dohovorí po anglicky. Prišiel už ale aj na miesta, kde sa mu to nepodarilo. Tak tomu bolo v meste Ban Phai hlboko vo vnútrozemí Thajska. „Angličtinu neovládali ani policajti, čo býva zvykom. Ako cudzinec som tam bol atrakcia, vraj tam cudzincov ešte nemali,“ usmieva sa pri spomienkach na inak turisticky módnu destináciu.
Ľadové kocky sú tabu
Dôležité je zdravotné hľadisko, preto má očkovania voči hepatitíde typu A a B, brušnému týfusu, žltej zimnici. „V niektorých juhoamerických či afrických krajinách, hlavne v rovníkovej Afrike, musíte na letisku ukázať očkovací preukaz,“ zdôrazňuje predpisy.
So sebou si nosí viac menej bežné lieky: tabletky na maláriu či hnačku, Paralen, Ibalgin. „Lieky si vždy kúpim v danej krajine, lebo naše aj tak nezaberajú.“
Čoho sa ale vystríha a radí to aj bežným turistom, je ľad v nápojoch: „Nikdy neviete, či ho spravili z balenej vody alebo tečúcej.“
Jeho batožinu netvoria ani cestovné kufre, ani obrovské batohy. „Nebalím si takmer nič – len spodnú bielizeň, ponožky, kozmetiku, tričko. Všetko tam kúpite lacno. Najdôležitejšia je kvalitná obuv,“ zdôrazňuje skúsený cestovateľ.
Cestuje počas prestávok v práci
A kde berie čas na cestovanie? „Vždy, keď mám prestávku z práce, tak idem,“ objasňuje s tým, že prácu si hľadá sám, ale ho aj oslovujú.
Z cestovateľskej stránky ho najbližšie čaká Alžírsko, kde pôjde prvý raz. Týždeň bude v severnej časti, potom sa presunie do saharskej oblasti. V auguste má naplánované celé Mongolsko, na ktoré sa veľmi teší, obzvlášť na jurty, a začiatkom budúceho roka má ísť ako charitatívny pracovník do Burundi.
Ľudovít Rapko doteraz precestoval približne 50 štátov. Jeho cieľom sú ďalšie rozvojové krajiny v Afrike a Ázii.
