LEVICE. O bezbariérovosti budovy pošty v centre mesta sa nedá hovoriť. Pošta vyšla hendikepovaným zákazníkom v ústrety aspoň tým, že si môžu privolať pracovníčku na ulicu. Ako ale hovorí zástupca organizácie združujúcej postihnutých ľudí, v 21. storočí je to nedôstojné a aj nie práve bezpečné.
Hlavná pošta bola daná do užívania 13. júla 1952. Budova je postavená v štýle funkcionalizmu s tým, že jej interiér je vykladaný vzácnym levickým zlatým ónyxom.
Historický kostol už začali opravovať Čítajte Nič to ale nemení na tom, že poštové priehrady sú ťažko dostupné imobilným ľuďom.
Pošta na námestí
Desať schodov ku vstupu do budovy pošty, ďalšie pokračujú z vestibulu na prvé poschodie k prepážkam. Problém zdolať ich majú aj starší ľudia, nieto hendikepovaní. Mamičky s kočíkmi si tu denne testujú svoju fyzickú silu – kočík vynesú po schodoch, a po vybavení ho zase znesú dole na ulicu.
„Zrekonštruovaná Pošta 5 na Rybníkoch je už bezbariérová. Aj Pošta 3 je dobre dostupná,“ hodnotí prístupnosť levických pôšt Martin Drdoš, predseda Okresnej organizácie Slovenského zväzu telesne postihnutých v Leviciach.
Pre členov tejto organizácie je dôležité, či a ako sa dá do inštitúcií dostať v prípade, že je človek fyzicky obmedzený, alebo je dokonca odkázaný na invalidný vozík.
„Veľa vecí sa dá vybaviť len na hlavnej pošte,“ hovorí Drdoš ďalej. A tu podľa jeho slov narážajú na neprekonateľný problém: schody.
Vybavia na ulici pred poštou
Už niekoľko rokov na tejto pošte, a aj v ďalších po Slovensku, funguje možnosť privolať si pracovníčku na ulicu. Telefónne číslo je zverejnené na tabuľke vedľa schodov.
Podľa slov Martina Drdoša imobilní ľudia túto možnosť využívajú. Má to ale svoje „ale“. „Je to nedôstojné, aby sa človek podpisoval na kolene a preberal si peniaze
