Článok pokračuje pod video reklamou
DEMANDICE. Knihu Spomienky šibeničníka napísal Milan Ukrop. Pokrstili ju v základnej škole.
Čilejkári nepotrebujú príslovku teraz, nahradili ju svojským čiľ, čiľej. Pozrite sa, čo všetko si upravili po svojom Čítajte 
Úvod
Prečítajte si: Takéto zničené pneumatiky sa len tak ľahko nevidia(+foto) Čítajte „Vyrastali sme v 50. a 60. rokoch minulého storočia, keď autá cez naše Demandice ešte takmer nejazdili. A keď, tak najčastejšie družstevná RN-ka. Na bicykloch sme jazdili bez blatníkov a prilby. Zo starých kočíkov sme stavali bezmotorové motokáry a v zime boby zo starých korčúľ. V kopci pri kostole sme sa na nich pokúšali lámať rýchlostné rekordy, aby sme pred Melichovou krčmou zistili, že nemáme brzdy, V chotári sme pili vodu zo studničiek a varili raky z potoka Búr. Školské vyučovanie bolo len dopoludnia a obedovali sme doma. Po obede sme išli von len s jednou podmienkou, že budeme do večerného zvonenia doma a nikto nevedel kde sme. Neuveriteľné! Mali sme vredy, modriny, rozbité kolená a lakte, niekedy aj zlomenú ruku, ale nikdy, nikdy nebol nikto obvinený, aj keď došlo k nedorozumeniam a bitkám. Boli sme si na vine my sami! Jedli sme mastný chlieb s cukrom, pili najtučnejšie mlieko od našej kravy, najväčšími pochúťkami z obchodu bola pražená sója za korunu, krumpľový cukor a parízer z Bešebáčiho jatky. Nemali sme nadváhu! Hrali sme futbal na jednu bránu a keď niekto nevyhral, nemal z toho psychickú traumu a nezrútil sa mu svet. Každý hovoril slovensky, či maďarsky. Všetci sme si rozumeli! Nemali sme videá, videohry, 199 televíznych kanálov, počítače, internet, mobilný telefón ani smartfóny. Mali sme kamarátov a kamarátky! Žili sme v Demandiciach!“
Krst knihy bol v Základnej škole v Demandiciach. (zdroj: (IM))Od detstva po dospelosť
V posledných rokoch zanietení nadšenci spracovali a napísali rôzne monografie o historickom vývoji mnohých miest a obcí.
Za extrémistické tetovanie vymeral súd Šahanovi sto hodín povinných prác Čítajte Nestáva sa často, aby svetlo sveta uzrela kniha, ktorá pútavým a zrozumiteľným spôsobom opisuje spomienky človeka od detstva až po dospelý vek. K takým určite patrí kniha s názvom Spomienky šibeničníka.
Pokrstená bola poslednú júnovú nedeľu v priestoroch Základnej školy Demandice riaditeľkou Vierou Poliakovou a autorom Milanom Ukropom. Tohto slávnostného aktu sa zúčastnili aj spisovateľ Péter Hunčík a starostovia obcí Ľubomír Lőrincz a Zoltán Srna. Medzi pozvanými hosťami boli bývalí spolužiaci autora, spolupracovníci z obce, rodinní príslušníci, ale aj rodáci z Demandíc, ktorých životné osudy zaviedli do ďalekého sveta. Dôstojnosť tejto vzácnej udalosti podporila účasťou aj dlhoročná učiteľka ZDŠ Demandice Juliana Lalíková.
Fotografie povedia veľa
Podujatie sa začalo premietaním dobových fotografií ľudovej hudobnej skupiny Demandíc z 50. - 60. rokov, ktorej dlhoročným primášom bol nezabudnuteľný Janko Régi.
Riaditeľka školy vyzdvihla úsilie autora ako neoceniteľný príspevok pre históriu obce a prečítala krátky úryvok z prezentovanej knihy.
Dôvody vzniku tejto zaujímavej knihy objasnil autor a zároveň vysvetlil obsah jednotlivých kapitol. V prvej kapitole rozdelenej do 13 častí opísal svoje spomienky na školy v Demandiciach, na ich učiteľov, až po maturitné skúšky.
Druhá kapitola sa viaže na mnohé mimoškolské zážitky, opisuje tradície v obci, život poľnohospodárov, hasičov, tanečné zábavy, obecné brigády, chytanie rakov z potoka Búr, zážitky zo sledovania prvých programov v televízii a rádia. Nezabudol ani na športový život a iné udalosti v obci.
Kniha je doplnená množstvom dobových fotografií, ktoré pripomínajú mnohých, dnes už zväčša nežijúcich Demandičanov, ktorí svojím spôsobom dotvárali každodenný život v obci.
Vyšla v náklade dvesto kusov a má celkom 320 strán textu s fotogalériou.
Vynikajúcu atmosféru podujatia podporila hudobná skupina Klubu seniorov zo Santovky.
