LEVICE. Jane Rozenberg a Ivane Debrecéniovej, dvom Levičankám približne v rovnakom veku, oznámili diagnózu: rakovina. U každej z nich sa toto vážne ochorenie objavilo v inom čase a zasiahlo iný orgán.
Cesta za vyliečením ich spojila. Ako píšu na stránke občianskeho združenia, ktoré založili pred pár dňami: Z dvoch príbehov sa stal jeden.
36 básní, 36 rokov

Ivana Debrecéniová má 36 rokov a 15-ročnú dcéru. Pred rokom začala vracať, vyhľadala preto gastroenterológa. Nález bol desivý: nádor na hrubom čreve, s metastázami na vaječníkoch. Absolvovala dve operácie, prvú v Leviciach a druhú v Nitre. Nasledovala chemoterapia. „Po chemoškách mi bývalo zle a stále som ležala doma. Kvôli nežiadúcim účinkom sa mi často nedalo ani vyjsť von na čerstvý vzduch. Vadilo mi ešte aj otvorené okno. Snažila som sa to nejako prežiť, a zlepšovala som si náladu písaním,“ približuje tvorivé začiatky.

Chemoterapiu skončila tento rok v apríli. „Za odmenu som si v júni vydala knihu. Sebe a ľuďom, ktorým by mohla pomáhať. Písanie a viera v to, že toto všetko bude na niečo dobré, ma držali pri živote. Každý, kto niečím podobným prechádza, sa musí upnúť na niečo, čo sa stane, keď to všetko prežije,“ usmieva sa žena, ktorá sa medzičasom vrátila späť do práce.
Preto má kniha básní príznačný názov: Prežila som TO. Je v nej 36 básní, presne toľko, koľko mala rokov, keď ju vydala. „Ale mám už aj ďalšie básne,“ žartuje a naznačuje tým, že sa len tak ľahko nevzdá – ani v boji s onkologickým ochorením, ani v ďalšej tvorivej činnosti.
Rakovine dala zbohom

Do hlavy si vzala myšlienku, že založí občianske združenie, ktoré by pomáhalo pacientom s podobnými diagnózami. A práve vtedy sa úplnou náhodou dala do reči s Janou, s ktorou sa dovtedy poznali iba zbežne. Ich dcéry chodili spolu najskôr do škôlky a teraz do školy. Po dlhších rozhovoroch zistili, že majú niečo spoločné: obidve boli onkologické pacientky, obidve bojovali s rakovinou.
Jana Rozenberg má dnes 35 rokov a rakovine dala zbohom pred siedmimi rokmi.