LEVICE. Pamiatkou na niekdajšiu obec je kostol a cintorín pod chladiacimi vežami.
Ťažké stavebné mechanizmy sem prišli na začiatku 80. rokov, aby zbúrali rodinné domy, školu aj krčmu. Odhryzli tiež z kopca na konci ulice.
Z Mochovčanov sa stali Levičania alebo obyvatelia okolitých obcí. Po rokoch si vytvorili združenie, vďaka ktorému sú stále v kontakte. Na miesta svojich predkov sa pravidelne vracajú - do viníc chodia na spoločné stretnutia, na cintorín k hrobom svojich blízkych a poniektorí aj za prácou do elektrárne.
Pred pár dňami, v záver októbra, sa stretli v Leviciach, aby si pripomenuli posledné mochovské hody.
Dve výročia
Prečítajte si Na hladine Pereca sa objavila pena Čítajte Tento rok je pre bývalých Mochovčanov dvojnásobne významný. Majú dve výročia – 40 rokov od posledných hodov v dedine a 20. výročie založenia Združenia bývalých občanov Mochoviec. V roku 1999 ho vytvorili, aby boli stále v kontakte. Jeho predsedníčkou je Csilla Nagyová. Býva v Leviciach, na niekdajšiu dedinku má spomienky zo svojho detstva: „Moja maminka pochádza z Mochoviec, do troch rokov som tam bývala aj ja. Neskôr som tam trávila prázdniny u starej mamy. Ona bola jednou z posledných, ktorí v roku 1981 z dediny odchádzali. Sťahovali ju v zime, začiatkom roka. Potom zrušili Kohútí vrch na konci ulice, kde bývala, pripravoval sa tam terén pre výstavbu elektrárne. Vo fare zriadili kancelárie.“
Fotografie im pripomenuli dávne časy
Súvisiaci článok Čestný člen Kráľovskej akadémie v Londýne sa vrátil do Levíc Čítajte Bývalí Mochovčania sa po štyridsiatich rokoch opäť slávnostne obliekli a 26. októbra si to namierili do levického Juniora. „Prišlo asi 150 účastníkov, medzi nimi aj z Maďarska a Čiech,“ hovorí Csilla Nagyová s tým, že po dlhých rokoch sa opäť videli bývalí spolužiaci z mochovskej základnej školy, susedia či kamaráti z detstva. Najstarší mali cez osemdesiat rokov. Priznáva, že podujatie bolo plné emócií. Čierno-biele fotografie zachytávajúce život dediny priviedli mnohých v myšlienkach k návratom do minulosti. Na záberoch sledovali, ako vyzerali v mladosti, videli svoje domy, mochovské uličky.
V dvojjazyčnom kultúrnom programe vystúpili bývalí Mochovčania, ich vnúčatá aj hostia z Maďarska. Spievalo sa, hralo, tancovalo. Podvečer sa presunuli do Pereca, kde sa konal ples.
Návrat na miesta svojich predkov viacerí spojili s návštevou cintorína pod chladiaci vežami. Bol čas pamiatky zosnulých.
„Pripomenuli sme si 40. výročie posledných hodov, ktoré boli posledný októbrový víkend v roku 1979. V roku 1981 sa kronika života obce definitívne uzatvorila. Ľudí z obce vysťahovali, začala sa výstavba,“ zhrnula udalosti predsedníčka občianskeho združenia s tým, že tento rok, v závere novembra, ešte pripravujú stretnutie s mochovskými dôchodcami.
Kronika stále žije
O podujatiach, ktoré združenie za tie roky zorganizovalo, vedú záznamy v pamätnej knihe. Aj teraz v nej zaplnia ďalšiu stranu. Spomienkové podujatie na 40. výročie hodov je dôležitým medzníkom.
S levickou nemocnicou nie sú pacienti spokojní Čítajte
Kroniku založila ešte Rada miestneho národného výboru v Mochovciach 1. januára 1977. Najviac strán zaplnili slávnostné zápisy o vítaní nových občanov do obce. Pri listovaní v hrubej kronike nájdeme tiež stranu venovanú 30. výročiu založenia pionierskej organizácie pri ZDŠ v Mochovciach z roku 1979.
Jeden z posledných záznamov v obecnej knihe je tak trochu nostalgický. Rok 1980 bol totiž začiatkom výstavby elektrárne. Kronikár na stránku nakreslil Mochovce ako malebnú dedinku s kostolom, v okolí ktorého zo zelene vyčnievajú červené strechy domčekov. Jej budúcnosť zobrazil v podobe chladiacich veží so žeriavmi. Ku kresbám je na troch stranách dopísaný menný zoznam 177 mochovských rodín s miestam, kam sa presťahovali.
Z obce sa stalo stavenisko elektrárne
Na konci 70. rokoch vláda rozhodla o výstavbe atómovej elektrárne. Ako lokalitu určila Mochovce. Obyvatelia mali predať domy a vysťahovať sa.
V dedine vtedy žilo cez štyristo ľudí. Bola tu škôlka, slovenská aj maďarská základná škola s ročníkmi jedna až päť, krčma, obchod, kultúrny dom, ktorý bol centrom spoločenského života obce, fara a kostol na hlavnej ulici.
Mladší začali postupne odchádzať, starší sa s myšlienkou opustiť svoje domovy nevedeli stotožniť. Viacerí ešte pred sťahovaním umreli.
Väčšina ľudí sa presídlila do Levíc – na Mochovskej ulici im postavili panelák. Ďalší sa usadili v okolitých dedinách, najmä v strediskovej obci Kalná nad Hronom, do katastra ktorej potom Mochovce priradili a patria tam dodnes.
Prvý blok Atómovej elektrárne Mochovce spustili do skúšobnej prevádzky v ranných hodinách 8. júna 1998. Výstavba mochovskej elektrárne sa začala v novembri 1982, ale v roku 1991 sa pre nedostatok financií zastavila. V roku 1995 slovenská vláda schválila dostavbu dvoch blokov elektrárne. Prvý blok elektrárne začal od leta 1998 dodávať elektrickú energiu do siete. V decembri 1999 uviedli do prevádzky aj druhý blok. Hrubý výkon každého z blokov sa v roku 2008 zvýšil z pôvodných 440 na 470 megawattov. (JN, SITA)
