KUBÁŇOVO. Zisťovací archeologický výskum zaniknutej rotundy sv. sv. Andreja-Svorada a Benedikta, pustovníkov, bol od 14. do 17. októbra.
Uskutočnenie pamiatkovo – archeologického výskumu na vedecké a dokumentačné účely malo za cieľ overiť georadarové anomálie zistené počas nedeštruktívneho archeologického výskumu. V roku 2011 ho vykonal Ján Tirpák. Overenie uvedeného zistenia bolo možné iba deštruktívnym archeologickým výskumom.
Súvisiaci článok V levickej nemocnici otvorili neurologickú ambulanciu Čítajte Výskum prebiehal v rámci Prioritného projektu Ministerstva kultúry SR, ako medzinárodná spolupráca Pamiatkového úradu SR a Univerzitou Eötvös Lóránda v Budapešti. Vedúcim výskumu bol zo strany Pamiatkového úradu SR, pracovisko Komárno Pavel Páterka, odborný radca Krajského pamiatkového úradu a zo strany univerzity doktorandka Rita Rakonczay. Zúčastnenili sa aj poslucháči odboru archeológie Ákos Ekrik, Vivien Gönczi, Máté Fülöp a Barbara Panyik.
Kostol bol v cintoríne
Existenciu farnosti v Kubáňove potvrdzuje zápis o farárovi Egídovi (Egidius plebanus de Seci) z rokov 1332 – 1337, ktorý mal ročný príjem 70 grošov a pápežskému vyberačovi zaplatil desiatok v sume sedem grošov. Hodnoverné pramene - písomnosti vo forme kánonických vizitácií - jednoznačne potvrdzujú existenciu kostola na mieste súčasného cintorína. Podľa vizitácie z roku 1697 sa v Kubáňove nachádzala kaplnka – Kostol sv. Andreja-Svorada a Benedikta, ako filiálka farnosti vo Vyškovciach nad Ipľom. Vybudovaná bola z kameňa v tvare rotundy so šindľovou strechou, zaklenutou svätyňou a trámovým stropom v ostatnej časti kaplnky - kostola, pričom celá sakristia bola zborená.
Od roku 1714 do roku 1787 bolo Kubáňovo filiálkou farnosti v Ipeľskom Sokolci. V roku 1787 bola kubáňovská farnosť obnovená, stala sa samostatnou farnosťou. Zo súpisu kostolov a fár Ostrihomského arcibiskupstva z roku 1733 s neskoršími doplnkami vyplýva, že sa tu v roku 1733 nachádzal malý starý kostol kruhového tvaru s poškodenou strechou, ktorý už neslúžil bohoslužobným účelom. Na základe zápisu z roku 1773 vieme, že ruiny zaklenutého kostola časom spustli a bol nahradený novopostaveným kostolom v centrálnej časti obce.
Spravili sondáž a mikrosoindáž
Samotné práce sa vykonávali na miestnom cintoríne v blízkosti domu smútku. Spôsob uskutočnenia výskumu bol formou zisťovacej sondáže a mikrosondáže. Celkovo sa skúmalo v dvoch väčších sondách, prvá o veľkosti 6 x 1,2 metra a druhá 4 x 1,2 metra a jedna mikrosonda o rozmeroch 2 x 1,2 metra.
Závery výskumu, zistené skutočnosti, popis nájdených zaujímavých predmetov, ako aj návrh riešení do budúcnosti je v štádiu kompletizácie a z jej výsledkami budú oboznámení miestni obyvatelia i verejnosť.
Pavol Páterka predniesol krátke predstavenie svojej práce – Výskum románskych kostolov podľa georadarových máp - a súčasne Rita Rakonczai priblížila Kachlice hradu Čabraď z 15. – 18. storočia. Išlo o veľmi zaujímavé výklady.
Za vykonanú prácu v prospech poznania dejín – lokálnej histórie obce Kubáňovo – patrí poďakovanie Pamiatkovému úradu SR za umožnenie realizácie výskumu, Univerzite Eötvös Lóranda za jej poslucháčov, Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Kubáňovo za súhlasné stanovisko a podporu výskumu, súčasne Obci Kubáňovo za podporu pri realizácii projektu. Okrem toho patrí poďakovanie J. Antalfimu, Zs. Németovi a všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o úspešný priebeh prác v Kubáňove. Výskum podporili aj Zoltán Srna, starosta obce Sazdice, a Adriana Morvaiová.
