Porozprávali sme sa s ním o jeho bohatej kariére, aj o tom prečo sa rozhodol posilniť Levice, či jeho plánoch do budúcna.
Máte za sebou vyše 600 zápasov v našej najvyššej súťaži a rovnako vyše 100 zápasov v zahraničí. Ako to celé začalo? Ako ste sa dostali k hokeju?
– K hokeju ma priviedol otec, bývali sme kúsok od zimného štadióna a tenisových kurtov v Skalici a každé dieťa na sídlisku hralo hokej, alebo tenis.
Bol to prvý šport, ktorý ste skúšali? Koľko ste mali rokov?
– Začal som, keď som mal 5 rokov. Neskôr som sa rozhodol pre hokej, ale tenis hrám dodnes na amatérskej úrovni. Hrám aj nitriansku amatérsku tenisovú ligu.
Súvisiaci článok ROZHOVOR: Martin Bachan je dôležitou súčasťou tímu Patriotov Čítajte Kde ste začínali vaše prvé hokejové kroky?
– Až do mužov som celú žiacku, dorasteneckú a juniorskú kariéru strávil v rodnej Skalici. Hokej tam bol veľký boom, lebo sme mali skalického hokejového kráľa Žiga Pálffyho a sledovali sme každý jeho krok v NHL.
Nastal vo vašej kariére aj moment, kedy ste rozmýšľali nad ukončením kariéry?
– Som rád, že som nikdy nepodľahol okoliu a nikdy ma nezlákala ulica. Keď všetci v mojom okolí končili s hokejom, flákali sa, fajčili a opíjali sa, ja som vydržal a športu vďačím za veľa.
Počas vašej kariéry ste hrali aj vo Švédsku a v Kanade. Bola to dobrá skúsenosť vyskúšať aj zahraničie?
– Dnes by som nemenil. Naučil som sa samostatnosti a jazyk. Urobil som veľa zlých rozhodnutí, pretože som bol moc hrdý a vždy som hovoril veci na rovinu, čo sa veľa ľuďom v hokeji nepáčilo.
Na Slovensku ste vystriedali viacero klubov, kde sa vám najlepšie hralo?
– Najlepšie časy boli v Nitre a v Košiciach. Ale ja som sa snažil dať srdce každému tímu, každému mestu a fanúšikom, kde som hral. Vždy som bol bojovník, nebol som talent, preto ma mali fanúšikovia radi všade, kde som hral. Som hráč, ktorého domáci milovali a súperovi fanúšikovia nenávideli. Nikdy som nemal stred. Keď mi súperovi fanúšikovia nadávali, bol som spokojný, bolo to znamenie, že svoju prácu robím dobre.
Na ktorého zo svojich bývalých spoluhráčov počas vašej bohatej kariéry si najradšej spomínate?
– Počas mojej kariéry som stretol veľa zaujímavých spoluhráčov, cez bitkárov z Kanady, dokonca aj spoluhráča som tam mal černocha pornoherca, až po Žiga Pálffyho, s ktorým bola veľká sranda.
Prečo ste sa rozhodli prísť do Levíc?
– Do Levíc som prišiel kvôli Marcelovi Ozimákovi. Najprv som sa chcel tu len zohrať a odísť za lepšími podmienkami, nakoľko som mal nejaké ponuky, ale nechcel som sa sťahovať z Nitry bez rodiny. Malá má 8 rokov a je dosť naviazaná a nechcem ju sťahovať zo školy a stresovať. Už som veľa pocestoval, stačilo. V Leviciach ma to baví a som tu spokojný, chceme tu urobiť dobrý výsledok pre levický hokej. Zo začiatku sa tu striedali hráči, ale teraz to vyzerá dobre poskladané a mužstvo má svoju silu. Môžeme ešte veľa dokázať.
Dokedy plánujete ešte hrávať hokej?
– Fyzicky sa cítim dobre, navyše ma obchádzali zranenia a chcem ešte potiahnuť aj ďalšiu sezónu.
Čomu by ste sa chceli venovať po ukončení aktívnej kariéry? Zostanete nejak pri hokeji?
– Vyštudoval som Fakultu telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave. Mám najvyššiu trénerskú licenciu a uvidím, či sa tomu budem aj ďalej venovať. V dnešnej dobe je tréner nedocenený a má to ťažké. Rozhodujú tí, čo dávajú peniaze do hokeja. Preto ma to nejako extra neláka.
Je o vás známe, že sa venujete aj kontaktným športom. Ako ste sa k tomu dostali?
– Keď som prišiel do Kanady, tak som sa chcel po dvoch zápasoch vrátiť domov. Päť bitiek za zápas bolo úplne v poriadku. Musel som sa naučiť ako sa brániť. Doučovali ma bitkári a chodil som aj boxovať. Chytilo ma to a keď som sa vrátil na Slovensko, pokračoval som, keďže to nie je o sile, ale o tom, či máte srdce bojovníka, alebo ste posera. V Košiciach som trénoval kickbox s Tomášom Možným, majstrom sveta v ťažkej váhe, ktorý teraz boxuje v organizácii GLORY. Chodil som mu aj ako kustód do rohu počas zápasov, alebo v Nitre s bývalým majstrom sveta Patrikom Matejkom, ktorý boxoval aj s Klitchkom. Som člen jeho klubu Skorpio fight. Pohybujem sa medzi ľuďmi z okolia OKTAGONU a škoda, že som sa vtedy nedal namiesto hokeja na MMA. Teraz je neskoro a v tom čase to nebola ešte taká móda.
Pozriete si hokej aj v televízii?
– Hokej moc v televízii nesledujem, nie som nejaký veľký fanúšik NHL. Je to paradox, nemôžem si pomôcť, ale radšej mám Rogera Federera a Khabiba Nurmagomedova, ako nejakého hokejistu.
Aká je podľa vás úroveň I. Hokejovej ligy a celková úroveň hokeja na Slovensku?
– Celkovo si myslím, že hokejom sa na Slovensku už nebude zarábať, že tá doba je už preč. Hráme sa na ťažký profesionalizmus, pritom sú tu amatérske podmienky. Hráči živoria, sú zneužívaní a vydieraní klubmi, v lete sú nútení pracovať. Pokiaľ štát nezmení postoj k športu, bude to horšie a horšie a dočkáme sa amatérskej súťaže. Klobúk dolu pred ľuďmi srdciarmi, ktorí dávajú do športu svoje vlastné peniaze. Takých ľudí si vážim. Kluby majú existenčné problémy, čaká sa veľa muziky za málo peňazí. Taká je bohužiaľ realita hokeja na Slovensku.
