KUBÁŇOVO. Na podnet miestnych farníkov a rozhodnutia farského úradu sa uskutočnila prvá etapa obnovy vzácnych a v okolí raritných náhrobných kameňov.
Ide o päť náhrobkov zosnulých farárov farnosti v Kubáňove.
Päť kameňov
Obnova spočívala v hĺbkovom čistení parou pod vysokým tlakom, odmastení, zbavení machu a nánosov špiny. Práce boli financované farským úradom a realizoval ich miestny obyvateľ, ktorý má potrebné technické vybavenie k uvedeným prácam.
Obnovy sa dočkali náhrobné kamene dôstojných pánov Gašpara Földesa, Ignáca Csintalana, Františka Rendu, Dezidera Solymossyho a v jednom prípade išlo o levitu, duchovného evanjelickej cirkvi v Sazdiciach - Ondreja Szolárika.
Životopisy farárov

Dôstojný pán Ignác Csintalan (18. augusta 1810, Budapešť – 15. mája 1885, Kubáňovo): Filozofiu a teológiu absolvoval v Trnave a 11. septembra 1833 bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil vo Svätom Petri, Marcelovej, Karancssághu, Ludaniciach, Ipeľskom Sokolci, Szomori a Kamenici nad Hronom, 9. januára 1846 obdržal farnosť Horné Šipice, odtiaľ prešiel 8. mája 1852 do Kubáňova, kde pôsobil dlhých 33 rokov a kde rozšíril farské benefícium o 40 katastrálnych jutárov. Zomrel v 75. roku života a v 52. roku kňazstva.
Dôstojný pán Gašpar Földes de Gúthor (11. novembra 1786, Hamuliakovo – 6. apríla 1852, Kubáňovo): Filozofiu a teológiu absolvoval v Trnave, 26. augusta 1812 bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Strekove, Mužle a Drégelypalánku. V mesiaci máj 1826 začal spravovať farnosť Preseľany nad Ipľom. Odtiaľ prešiel 20. júla 1837 do Kubáňova, kde aj zomrel v 66. roku života a v 40. roku kňazstva.

Dôstojný pán František Renda (7. decembra 1848, Matúškovo - 12. marca 1909, Kubáňovo): Teológiu absolvoval v Ostrihome, 19. júla 1872 bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Dunajskej Strede, v roku 1876 vo Svodíne, v roku 1885 administrátor a ešte v tom istom roku farár v Kubáňove. Zomrel v Kubáňove v 61. roku života a v 37. roku kňazstva.
Dôstojný pán Dezider Solymossy (15. októbra 1886, Fiľakovo - 14. januára 1963, Kubáňovo): Za kňaza bol vysvätený 23. júna 1912. Ako kaplán pôsobil v obci Bajna, v roku 1913 v Mostovej, od roku 1916 v Nesvadoch, od roku 1917 administrátor v Imeli, v tom istom roku sa stáva kaplánom v Nových Zámkoch, v roku 1919 v Komárne, od roku 1924 je farárom v Okoči, od roku 1932 v Dolnom Štáli, od roku 1936 v Čebovciach, od roku 1939 je dekanom dekanátu Modrý Kameň. Od roku 1945 je administrátorom v Kubáňove. Od 15. marca 1948 je krátko väznený. Zomrel v 77. roku života a v 51. roku kňazstva.

Ondrej (Andrej) Szolárik (1814 – 10. júna 1896), veľkostatkár, od roku 1843 – 1860 evanjelický duchovný v Sazdiciach. Do Sazdíc prišli z Nemeckej Ľupče, po vojne nazývanej Partizánskej Ľupče, okres Liptovský Mikuláš. Zomrel v Kubáňove 10. júna 1896 vo veku 82. rokov. Jeho manželka sa volala Zuzana Krman, otec Ondrej Szolárik a matka Dorota Kordos. Mal syna Dr. Viliama Szolárika, lekára v Budapešti.
Kúsok histórie
Je dôležité, aby na tieto osobnosti obce Kubáňovo zostala pamiatka stále živá, pretože každý z nich tvorí čriepku mozaiky histórie obce Kubáňovo. Aby tak ako dnes my, pamätali, uchovávali a odovzdávali pamiatku na osobnosti, na dejiny obce aj naši potomkovia, generácie, ktoré prídu po nás. „Chváliť nám treba slávnych mužov, našich otcov...“ (Sir 44, 1).
Autor: Miloš Kačáni