Pred 75 rokmi obvinili a popravili 56 ľudí

SLATINA. Napriek tomu, že si obete rómskeho holokaustu každoročne pripomíname 2. augusta, v týchto dňoch spomíname na jednu z najkrvavejších čistiek spáchaných na rómskom etniku na Slovensku.

Pred 75 rokmi zavraždili nacisti v Slatine 56 Rómov.

Nepoznaný holokaust

Hoci sa tento masaker odohral na území Levického okresu, ostáva bez väčšej pozornosti. Podobne ako Židia aj Rómovia ako etnická skupina boli v čase druhej svetovej vojny vystavení deportáciám a likvidácii. O ich perzekúcii u nás vie iba málo, preto rómsky holokaust nesie prívlastok nepoznaný. Nenávistné nálady voči Rómom však siahajú hlbšie do histórie a mali niekoľko dôvodov. Bola to hlavne inakosť, ktorá vyplývala z výrazných spoločenských rozdielov medzi majoritou a rómskou populáciou. Rovnako to boli spôsob života, narastajúca populácia a odolnosť Rómov na cielené snahy ich asimilácie.

Zákon priniesol zmeny

Diskriminačné nariadenia namierené proti kočujúcim Rómom vyústil do prijatia zákona O potulných Cigánoch v roku 1927. Ten zavádzal tzv. cigánske legitimácie, upravoval podmienky kočovania, obmedzoval pohyb osôb, určoval veľkosť kočujúcej skupiny a vymedzoval miesta na táborenie. Rovnako upravoval podmienky existencie kočujúcich skupín, zaoberal sa súpisom a evidenciou Rómov, zavádzali „kočovnícke listy“ a umožňoval odnímanie detí.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny nacistické Nemecko v záujme zachovania čistoty rasy začalo s hromadným vyvražďovaním rómskeho, židovského obyvateľstva, ako i černochov, telesne a mentálne postihnutých. Na území Tretej ríše boli zriadené pracovné a zberné tábory, kam boli Rómovia internovaní a neskôr transportovaní do vyhladzovacích koncentračných táborov. Situácia Rómov v Maďarskom kráľovstve, kam po Viedenskej arbitráži v roku 1938 patril i juh Slovenska, bola relatívne pokojná.

Tragédia v Slatine

Prečítajte si Obnova historickej nemocničnej kaplnky v Leviciach napreduje Čítajte 

Radikálna zmena prišla po odstúpení regenta Miklósa Horthyho a obsadení Maďarska nemeckou armádou. Podľa vzoru „vyriešenia“ tvz. židovskej otázky, prišla na rad otázka rómska. Vládna strana Šípových krížov začala takmer okamžite s deportáciami Rómov. Sústredení boli do Košíc a pevnosti v Komárne a odtiaľ ich vlakmi prevážali do koncentračného tábora v Dachau. Napriek tomu, že sa nám holokaust vo všeobecnosti spája viac s plynovými komorami, na mnohých miestach došlo k masovým vraždám.

Podobná tragédia sa odohrala na sklonku druhej svetovej vojny v obci Slatina. Ustupujúca nemecká armáda tamojších Rómov obvinila z krádeže zásob potravín a následne ich bez rozsudku popravila. Deň pred štedrým večerom, 23. decembra 1944, nahnali do jedného z domov 56 ľudí, najprv do nich strieľali a potom dom zapálili. Medzi obeťami boli aj len niekoľkomesačné dojčatá. O život prišli členovia rodín Fizik, Jonás, Szomszi, Pusztay, Szitay či Benedek. Zavraždených pochovali v spoločnom masovom hrobe na miestnom cintoríne.

V roku 2006 na masovom hrobe odhalili pamätník pripomínajúci rómsky holokaust. O perzekúciách rómskeho etnika počas druhej svetovej vojny sa u nás vie iba málo, preto by bolo dobré pripomínať si častejšie aj rómsky holokaust. Pamätník na slatinskom cintoríne nesie rómsky nápis Ma bisteren!, čo v preklade znamená Nezabudnite! Je preto našou morálnou povinnosťou nezabúdať a zabrániť tomu, aby expandovali extrémistické hnutia, ktoré znevažujú ľudskú dôstojnosť, rasu, náboženské vyznanie alebo ľudské práva a slobody.