REGIÓN. Majitelia porastov v okolí tokov rátajú škody, ochranári prepisujú históriu výskytu vzácneho živočícha u nás. Bobor európsky, nazývaný aj vodný, je späť.
Bobry aj v Tlmačoch
Počas nedávnej prechádzky popri Hrone narazil Tlmačan na čosi, čo v týchto končinách doposiaľ nepozoroval. „Bobry sa v našom regióne zatiaľ nevyskytovali. No v súčasnosti výsledky ich práce nachádzame v Tlmačoch okolo malého jazierka neďaleko futbalového štadióna,“ opísal Jaroslav Burjaniv. Podľa jeho slov im za obeť padlo už niekoľko menších stromov a pustili sa aj do statnejších. „Pred ľuďmi sa dobre ukrývajú. Vidieť len ohryzené stromy,“ komentoval fotografie, ktoré počas vychádzky spravil. Na vodné zviera zatiaľ nemal šťastie.
Hlodavec, ktorého na dolnom toku Hrona nepozorovali niekoľko desiatok rokov, sa ešte v roku 2012 zabýval aj neďaleko Starého Tekova v pokojnej časti rieky. Jeho prítomnosť zaregistrovali podľa typických obhryzených stromov. Ďalšie sa našli v ramene rieky v Kalnej nad Hronom či pri „prameni“ kanála Perec pod haťou vo Veľkých Kozmálovciach.
Podľa zoológa Štefana Čambala sa Bobor vodný v našom okrese vyskytuje aj na vodnej ploche Malý Kiar. Potvrdzujú to ohryzené listnáče. „V chránenom areáli Levické rybníky sme ich zatiaľ nezaznamenali, ale výskyt vydry áno,“ hovorí z praxe. Výskyt bobra možno podľa neho predpokladať v Horši a aj na Ipli, „kde sme ho pred tromi rokmi zaznamenali“. Hron je podľa Levičana už akousi klasikou jeho výskytu.
Popadané stromy blokujú vodu v koryte
Výsledky prítomnosti bobra registrujú v našom regióne najmä vodohospodári. „Najskôr sa začal tento vodný živočích objavovať v dolnej časti vodného toku Hron. Počas ďalších dvoch – troch rokov sa postupne presúval aj do horných častí toku, kde je pozorovaný dodnes,“ hovorí Marián Bocák, hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Podľa jeho slov škody, ktoré bobor spôsobuje, sú rôznorodé, najčastejšie to je ohryz kmeňov stromov. „Takto poškodené stromy sú v priestore málo stabilné a v dôsledku nepriaznivého počasia hrozí ich pád do koryta toku. Spadnutý kmeň stromu tvorí v toku priečnu prekážku, na ktorú sa zachytávajú rôzne druhy plavenín,“ vysvetľuje hovorca, prečo sa otázkou výskytu bobrov na nimi spravovaných tokoch musia zaoberať.
Číslo tanku 253, ktorý stojí na brehu Hrona, má v sebe kus symboliky (+ FOTO) Čítajte Zátarasy znižujú prietok, čo vedie k zvýšeniu hladiny a tiež k vybreženiu vody z koryta. Vodohospodári preto takéto stromy vypiľujú a z toku odstraňujú.
Počas pravidelnej terénnej rekognoskácie našli aj menšie bobrie hrádze. Ich odstraňovanie riešia v spolupráci so štátnou ochranou prírody.
Chutia mu aj ovocné stromy
Náhrady za škody spôsobené určenými druhmi živočíchov vypláca Ministerstvo vnútra SR. Od roku 2013 každoročne zasiela na Ministerstvo životného prostredia SR ročné prehľady týchto náhrad.
„Údaje za minulý rok ešte nemáme, no v roku 2018 bolo vydaných spolu päť rozhodnutí týkajúcich sa náhrady za škody spôsobené bobrom vodným,“ rekapituluje Tomáš Ferenčák, hovorca ministerstva životného prostredia. Tieto škody boli podľa jeho slov priznané na základe rozhodnutí okresných úradov v Dunajskej Strede, Svidníku a Starej Ľubovni. Celková výška vyplatených náhrad bola 67 558,24 eura. Náhrady boli najčastejšie priznané za škody spôsobené bobrom na ovocných drevinách.
Región: Kvôli hlodavcom už museli vypíliť desiatky stromov Čítajte „Treba podotknúť, že bobor vodný je chránených živočích, ktorý zblízka spoznal možnosť vyhynutia. Začiatkom 20. storočia sa odhadovalo, že v Európe a Ázii žije približne 1200 jedincov. Zvrátenie tohto krajne negatívneho trendu priniesol až zákaz poľovania a presadenie programov obnovy v množstve krajín,“ siaha hovorca po údajoch z minulosti.
Podľa jeho slov veľmi úspešné bolo napríklad Fínsko, ktoré začalo už v roku 1935. „Samozrejme je dobrou správou, že bobry sa vracajú aj na Slovensko. Ako každý jeden druh zohrávajú významnú úlohu prírode a jej rovnováhe. Pri svojej činnosti môže spôsobiť aj škody, preto je zavedený inštitút vyplácania náhrad,“ dodal T. Ferenčák.
Tisíceurový bobor
Výskyt bobra vodného sledujú ochranári. „V okrese Levice ho máme zisteného na kanáli Sikenica, na potoku Búr a na viacerých lokalitách na rieke Ipeľ,“ hovorí ochranársku štatistiku Stanislav Harvančík, zoológ Štátnej ochrany prírody SR, Správa CHKO Ponitre a CHKO Dunajské luhy v Nitre.
Početnosť bobrov v okrese Levice si netrúfol odhadnúť. Najväčší výskyt u nás je na západnom a severovýchodnom Slovensku. V Záhorskej nížine je evidovaných najviac, vyše 190 pobytových lokalít.
Existencia bobra vodného v prírode má podľa ochranárov svoje opodstatnenie. Ide o chránený živočíšny druh, jeho spoločenská hodnota je 995,81 eura. „Zatiaľ nemáme poznatky o nezákonnom usmrtení bobrov,“ dodáva zoológ s tým, že prirodzeného nepriateľa v prírode „v podstate nemá“.
O bobroch
Bobor je charakteristický splošteným chvostom pokrytým kožovitými šupinami, zavalitým telom s hmotnosťou presahujúcou u dospelých jedincov 30 kg. Bobry sú viazané na vodu. Vodná plocha môže mať rôzny tvar a veľkosť. Osídľujú tečúce a stojaté vody všetkých kategórií, najmä však dolné časti tokov. Kvalitu životného prostredia v podstate určuje ponuka drevín. Brehy s výlučným porastom jelše mu neumožňujú dlhodobejšie osídlenie. Spravidla uprednostňujú mäkké dreviny. Vo viacerých oblastiach areálu je pobyt bobra podmienený výskytom vŕby a topoľa. Na území SR nevykazuje takú prísnu väzbu. Zhryzáva aj ihličnaté stromy, aj keď zriedkavo. Veľmi obmedzene hryzie jaseňovec a agát. Za rok spotrebuje 4-tisíc kg kôry dreva s s kôrou. (ŠOP SR)
