Za svoje výkony si vyslúžil aj nomináciu na Zápas hviezd. O hokejových začiatkoch, aktuálnej sezóne či budúcom smerovaní kariéry sme sa porozprávali s hokejistom Matejom Mrázikom.
Kedy a kde si sa začal venovať hokeju?
– Hokeju som sa začal venovať v Nitre a mal som asi štyri roky. Vlastne začalo to asi tak, že ocino ma brával na hokej a ma to chytilo. Mal som tam jeden vzor, Martina Vozdeckého, ktorý ma nepriamo prilákal. Rodičom som povedal, že by som chcel byť hokejista, tak ma ocino zobral na ľad a odvtedy sa to so mnou ťahá.
Prečo práve Martin Vozdecký?
– Nie je to nejaký známy hráč, ale zaujal ma štýlom korčuľovania. On tak skackal, neviem to ani prirovnať, ale to mi tak doteraz utkvelo v pamäti.
Máš aj iný hokejový idol? Alebo obľúbený hokejový klub?
ROZHOVOR: Opora Patriotov Milan Žiak je v Leviciach spokojný Čítajte – Tak taký svetoznámejší idol asi Alexander Ovečkin. Keď som bol malý, tak som si vždy po ňom dával číslo osem na dres. Aj keď typom hry vôbec nehrám ako on, ale keď vidím, že sa niekde presadí, alebo niečo sa mu podarí, tak mi to robí radosť. A potom ešte ten Martin Vozdecký a klub Washington Capitals.
Skúšal si aj iné športy, alebo ťa hokej očaril na prvýkrát?
– Začal som z hokejom a popri tom som hrával ešte futbal za školu, ale to bolo len tak doplnkovo a cez leto. Profesionálne som iný šport ako hokej ani neskúšal.
Vždy si chcel byť útočníkom?
– Keď som bol malý chcel som byť najskôr brankár, ale ocino z toho nebol nadšený a odhováral ma. Pamätám si na takú príhodu, že som si požičal betóny a on mi ich zaväzoval a zviazal mi ľavý s pravým. Ja som o tom ani nevedel. Neviem či to bola náhoda, alebo nie, tak som veľa toho nepochytal. Hovoril mi, že brankár chytá len jeden, takže by tam bola menšia šanca sa presadiť. Som mu aj vďačný za to, že som dal na jeho radu.
Aké najväčšie úspechy sa ti zatiaľ podarilo dosiahnuť?
– Veľa toho ešte nemám, ale myslím si, že keď sme s nitrianskou juniorkou vyhrali titul majstra Slovenska. To bolo, keď som bol prvý rok v juniorke a v Nitre sa na tento titul čakalo 19, alebo 20 rokov, takže to bolo také, že si to tam celkom vážili.
