Článok pokračuje pod video reklamou
Kedy ste začali po prvýkrát kopať do futbalovej lopty?
– Tie prvé náznaky boli asi vtedy, keď sa brat prihlásil na futbal ako šesťročný. V tom čase sa ešte v Leviciach robil výber do futbalového klubu pre šesťročné deti, no ja som mal v tom čase len päť rokov.
Kto vás priviedol k futbalu?
– Ako som už spomenul, brat začal chodiť na futbal a ja som chodil s ním na tréningy. Futbal ma bavil, a tak som v šiestich rokoch išiel na výber do levického futbalového klubu aj ja. Dovtedy som hrával len stolný tenis, hádam už od štyroch rokov, ku ktorému ma priviedol otec, ktorý sa venoval stolnému tenisu. Takže som popri stolnom tenise začal hrávať aj futbal. V 13 alebo 14 rokoch som sa už viac venoval futbalu a na stolnom tenise bolo vidno, že tomu nevenujem celý svoj čas. Vtedy som sa musel rozhodnúť, ktorou cestou sa vyberiem.
Ste v podstate stálicou v levickom okrese. Pripomeňte kde všade ste hrali futbal?
– Až do seniorského veku som bol v Leviciach a stihol som ako dorastenec odohrať takmer jednu sezónu aj za Á-čko v čase, keď sa hrala 3. liga. Keď som mal vekovo prejsť do A-mužstva, v Leviciach seniorský futbal padol, nakoľko sa kvôli finančným problémom mužstvo neprihlásilo do súťaže. Na druhej strane som išiel študovať na vysokú školu do Čiech. Viacerí chalani, ktorí sme končili v doraste sme odišli do Juru nad Hronom hrať 5. ligu. Tam som hral pol roka a v zime som prestúpil do Ružinova, ktorý hral 3.ligu. Nanešťastie som si zlomil nohu a za Ružinov som neodohral ani jeden zápas. Po návrate som pôsobil v Leviciach v Á-čku, keď sa mužstvo prihlásilo do okresnej súťaže. Neskôr som jeden rok vôbec nehral veľký futbal, kvôli futsalu. Potom som prestúpil do Kalnej nad Hronom, kde som odohral 5 sezón a následne do Podlužian, kde hrám až doteraz. Počas pôsobenia v Podlužanoch som jednu sezónu strávil mimo Slovenska, kde som hral v Kanade za miestny klub Twin Arrows.
ROZHOVOR: Kapitán patriotov pôsobí v Leviciach už štvrtú sezónu Čítajte Kde sa vám podľa vás doteraz najviac darilo vo futbale?
– Vo futbale to bolo v Leviciach, v mládežníckych kategóriach. Ako mladší žiaci sme sa pod vedením trénera Totkoviča stali majstrami Slovenska. Mal som sezóny, keď som dal aj viac ako 20 gólov. Tiež, keď som ako dorastenec chodieval hrávať zápasy za A-mužstvo, kedy som mal veľa dobrých zápasov v 3. lige. Vtedy dorastenecký tím viedol tréner Éhn a postúpili sme do 1. ligy. V tom čase sme mali veľmi silný tím a boli sme namakaní aj fyzicky. Potom som išiel na vysokú školu a trénovanosť išla dolu. V Leviciach v tom období futbal upadol a ja som skôr hrával po dedinách. Postupne som sa z útočníka posúval nižšie do zálohy, kde mi to viac vyhovovalo no tých gólov už nebolo toľko.
Kedy ste sa popri futbale začali venovať aj futsalu?
– To som mohol mať nejakých 16 rokov. Najprv som hrával mini ligu, ktorá bola vtedy v Leviciach populárna a kvalitná. Potom ma oslovili zo Sabriny Modelle, ktorá postúpila do futsalovej extraligy. A následne to už išlo. Sabrina, neskôr Šped-Trans Levice, odkiaľ som prestúpil do SLOV-MATIC FOFO Bratislava, kde som strávil jednu sezónu. Angažmán v Slovmaticu sa nezačal podľa predstáv. Tréner, ktorý si ma vybral skončil a navyše som sa na začiatku sezóny zranil a následne som nedostával toľko príležitostí. Keďže som chcel hrať, išiel som do Mima Trnava. Tam som bol dve či tri sezóny, ale nebolo to ono, tak sme sa rozhodli, že skúsime oživiť futsal v Leviciach a tak sme založili Futsal team Levice.
Čo vás baví viac?
– Viac ma baví futsal. Definitívne sa to zlomilo, keď sme končili v dorasteneckom veku a prechod k seniorom ovplyvnil stav futbalu v Leviciach. K futsalu mi to ale bolo vždy bližšie. Hra je akčnejšia, taktickejšia a z môjho pohľadu musí človek viac rozmýšľať. Aj čo sa týka individuálnej technickej stránky musí byť na tom hráč lepšie. K futsalu ma to viac lákalo aj podvedome, keďže som bol nižšieho vzrastu, fyzicky slabší a hral som útočníka. Často som bol nahnevaný, pretože ma obrancovia kopali veľakrát zákerne počas celého zápasu. Rozčulovalo ma, keď hráči boli zameraní na to, aby niekoho dokopali namiesto toho aby hrali futbal. Vo futsale to je iné a po šiestich fauloch sa kope desať metrový kop. Čiže tu si mužstvá nemôžu dovoliť mať takýchto kopáčov a naopak kreatívni hráči sú nejakým spôsobom chránení.
Downíci z okresu Levice reprezentovali Slovensko Čítajte V ktorom z týchto športov ste dosiahli najväčšie úspechy?
– Vo futbale to bolo v mládežníckych kategóriach majster Slovenska mladších žiakov a postup do 1. dorasteneckej ligy. Viac si ale cením to, čo som dosiahol vo futsale. Prestup do SLOV-MATIC-u FOFO Bratislava, ktorý bol profesionálny klub s výbornými podmienkami. Tam som si pripísal aj štart v UEFA Futsal cup-e, čo je futsalová Liga Majstrov. Slovensko som reprezentoval aj na dvoch Akademických majstrovstvách sveta. Práve preto si myslím, že s týmto športom som dosiahol viac.
Mali ste aj nejaké vážnejšie zranenia?
– Zranenia sa mi nevyhýbali, ale tie vážnejšie prišli až v seniorskom veku. Mal som zopár zlomenín, ktoré ma odstavili na niekoľko mesiacov, ale stále som sa dokázal vrátiť a hrávať. Z tohto pohľadu som rád, lebo veľa mojich rovesníkov už nehrá kvôli zraneniam.
Keď trénujete levických futsalistov, nelákali vás aj do nejakého futbalového klubu na pozíciu trénera?
– Lákali ma hneď po návrate z Kanady do Kalnej nad Hronom k dorastencom. Vtedy sme sa nedohodli. Momentálne si to však ani neviem predstaviť, že by som ešte popri futsale a práci trénoval nejaké futbalové mužstvo. Možno do budúcna, keď už nebudem hrávať a budem mať viac času. Predstaviť by som si to vedel.
Čo hovorí priateľka na to, že sa tak veľa venujete športu?
– Priateľka je veľmi chápavá, tolerantná a podporuje ma v tom čo robím.
Keď máte nejaký voľný čas, čo rád robíte?
– S priateľkou radi cestujeme a spoznávame nové miesta.
