Patrícia Bátovská študuje vo francúzskom Toulouse, Domnik Slavkovský je sólistom baletu v Zürichu, Ľubica Guellue pracuje v škôlke na západe Rakúska, kde susedí s Nemeckom, Lichtenštajnskom a Švajčiarskom, Eva Tóth je na materskej na Malte a Lenke Jenei Kluch je lekárkou v maďarskom Debrecíne. Minulý týždeň sme sa ich pýtali, aká je aktuálna situácia v ich krajine.
Vo Švajčiarsku nechceli diváci späť vstupné
Dominik Slavkovský, Zürich, Švajčiarsko: Vo Švajčiarsku sa objavili prvé prípady už tri týždne dozadu, prvé správy prišli z technickej univerzity ETH v Zürichu, kde bolo nakazených šesť ľudí, následne bola otestovaná celá škola. Týždeň na to sme mali pohotovosť v Balete Zürich, kde mal partner môjho kolegu tiež pozitívne výsledky, a tak sme museli zrušiť predstavenie na poslednú chvíľu, až kým neprebehnú adekvátne testy. Chvalabohu sa náš kolega preukázal negatívny, ale esencia nášho povolania by zaručovala rýchle šírenie vírusu v kolektíve. Veľa divákov sa rozhodlo nevybrať si za lístky na predstavenie peniaze späť, v tom čase sa už vedelo, že čoskoro zavrieme brány divadla a aj keď sme vo Švajčiarsku, umenie a umelci trpia značné škody, diváci nás takto podporili. Náš produkt - predstavenie, je závislý práve od masy ľudí, ktorá príde spolu do uzavretej miestnosti, aby si pozreli show, a to dnes nie je možné.
Všeobecne nám reštrikcie dávkujú postupne po lyžičkách, na Slovensku vás hneď obliali vedrom. Ale Slováci svojimi razantnými opatreniami včas spravili lepšie rozhodnutie a čoskoro to isto bude vidno na grafoch. Ocenil som fotky z prázdneho Starého mesta z Bratislavy. Tu je momentálne ešte stále povolená práca ľuďom v tímoch nie väčších ako päť ľudí a možným dištancom dva metre.
Školy sú zavreté už zhruba týždeň, kto môže má home office, včera som bol strážiť deti susedke, je učiteľka a naďalej musí dávať online lekcie.
O 15.30 hodine tu každý deň ľudia vyjdú na balkón a tlieskajú doktorom, začalo sa to v bytovkách pri nemocnici a teraz sa to po internete rozšírilo ďalej, je to prejav vďaky a podpory a tiež stmelujúce gesto pre celú komunitu.
Ľudia v mojom okolí reagujú na vírus s rešpektom, sociálny dištanc sa dodržuje, mesto je momentálne vyľudnené i keď sa to dialo postupne. Z veľkomesta Švajčiari odišli do svojich chaletov (horkých chát). Sem-tam v lesíku, ktorý mám hneď za domom, vidno páry alebo jednotlivcov sporadicky na prechádzke. Aj ja tak chodím, ale prevažne radšej sedím doma. Veď zachrániť svet z gauča, kedy sa nám taká možnosť znova naskytne? J A je to akurát včas na jarné upratovanie!
V Rakúsku nie sú opatrenia prísne ako na Slovensku
Ľubica Guellue, Bezau, Rakúsko: Bývame v cípe, kde sú vedľa seba Rakúsko, Nemecko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. Ľudia napríklad denne cestujú za prácou do Lichtenštajnska. Veľa ich pracuje v turizme. U nás ale celkovo začali na opatrenia reagovať neskôr. Až keď sa objavili prvé prípady v oblasti s lyžiarskym strediskom Lech Zürs am Arlbeg, vyhlásili tu na je dva týždne karanténu. Vo februári sme boli v Istanbule. Na letiskách nosili všetci masky. Keď sme prišli späť domov, u nás bolo všetko v kľude, čo sa mi nezdalo. A pritom v lietadle cestovali ľudia z celého sveta.
Dedina, kde žijeme, je v horách, do mesta máme 30 kilometrov. Zrušené sú všetky podujatia, napríklad každoročný jarný koncert u nás v Bazau či lyžiarske preteky pre deti aj dospelých. V sobotu sa konala svadba, ale mali len obrad.
Od 16. marca máme zatvorené všetky školy. Škôlky a základné školy mali byť pôvodne otvorené do 18. marca, dovtedy mali učitelia pripraviť inštrukcie pre rodičov. Situácia sa ale cez víkend zmenila, pribudli nové prípady, a tak sú aj tieto školy od pondelka zatvorené. Aj ja robím v škôlke, tak som tento týždeň s deťmi doma. Obyvatelia dodržiavajú nariadenia, pohyb na uliciach nie je, zdržiavajú sa v záhradách. Keď ale idú nakupovať, rúška nemajú. Dezinfekčné prostriedky sú vykúpené.
Prevádzkujeme malé bistro, povolili nám donášku. Nakoniec sme ho ale zatvorili. Ekonomické straty budú asi nenormálne, tu ľudia žijú z turizmu. Teraz sú všetky hotely zatvorené. Za jeden pribudlo na úradoch práce 16-tisíc nezamestnaných. Napriek tomu si myslím, že opatrenia by mali byť aj tak prísnejšie. Pozitívom je, že rodiny si nájdu na seba viac času. My, keď v bistre zvyčajne trávime veľa času, mávame voľna málo. Včera sme si napríklad spravili na dvore ohník.
Na Malte zvýšili pokutu na 3-tisíc eur
Eva Tóth, Malta: Na Malte sa o koronavíruse začalo hovoriť na začiatku marca, keď sa zistil prvý nakazený. Od 13. marca sú zatvorené všetky školy vrátane jaslí, škôlok a univerzity. Odvtedy zároveň platí aj povinná 14-dňová karanténa pre všetky osoby, ktoré pricestovali zo zahraničia. Pokuta za nedodržanie je až 3-tisíc eur. Chodia aj hliadky, ktoré to kontrolujú. Pôvodne bola pokuta tisíc eur, avšak kontrola našla niekoľko ľudí nedodržujúcich karanténu, tak sumu zvýšili. Od 17. marca sú zatvorené všetky reštaurácie, bary, fitness centrá, kasína a kiná. Od soboty 21. marca budú pozastavené všetky prichádzajúce lety.
Autobusová doprava zatiaľ funguje, avšak v obmedzenom režime. Na autobusy pustia len toľko cestujúcich, koľko je sedadiel. Nikto nemá povolenie stáť.
Odporúčajú nosiť masky, ale nie je to zatiaľ povinné. Mám pocit, že to ľudia zatiaľ neberú až tak vážne. V supermarkete nájdete viac ľudí bez masky ako s ňou.
Niektoré banky a obchody limitujú počet osôb vstupujúcich do prevádzky. Zvyšok čaká pred vchodom, aby sa dostali dnu.
Niektoré firmy nariadili zamestnancom home office. My sa tomu tešíme, lebo naša 8-mesačná Emmka má celý deň doma aj mamu aj ocina.
Ja sa pohybujem momentálne v kruhoch mamičiek. Tam sa názory na karanténu a ochranu líšia. Niektoré mamky sa naozaj snažia chrániť svoju rodinu a veľmi nevychádzajú von. Maximálne idú von na prechádzku, kde nie je veľa ľudí. Iné zatiaľ takúto ochranu nedodržujú. Chodia medzi ľudí, na návštevu k starým rodičom atď. Detské podujatia sa rušia. Mamičky na sociálnych sieťach zdieľajú nápady, ako zabaviť doma deti, prípadne zdieľajú učebné materiály atď.
Supermarkety zatiaľ nie sú vybrakované. Manžel bol na väčšom nákupe tento týždeň a regály postupne doplňujú. S týmto zatiaľ problém nie je. Ale je pravda, že ľudia sa zásobujú viac ako predtým. My sme si tiež urobili väčší nákup, aby sme nemuseli chodiť medzi ľudí príliš často. Avšak nerobíme si priveľké, niekoľkotýždňové zásoby. Chlebík si radšej upečiem doma, takže čerstvé pečivo máme vždy. Ani so zásobami liekov či drogérie to nepreháňame. Nakúpili sme len to, čo aj obvykle používame. Jedine plienky sme nakúpili viac, lebo tie sa míňajú dosť rýchlo.
Rúška v lekárni nedostať, takže asi vytiahnem zo skrine môj šijací stroj. Nedostatok rúšok sa však nerieši a verejne nerozoberá tak ako na Slovensku. Pripadá mi to ako keby to ľudia nepovažovali za dôležité. Stále sa dajú kúpiť antibakteriálne mydlá a dezinfekčné roztoky. Z nášho okolia zatiaľ nikto v karanténe nie je a ani neochorel.
Vo Francúzsku môžu von len obmedzene
Patrícia Bátovská, Toulouse, Francúzsko: Som študentkou v Toulouse, kde bol prvý prípad COVID - 19 zaznamenaný cca pred dvoma týždňami. Naša univerzita prešla na online výučbu o týždeň neskôr, keď aj francúzska vláda zaujala prísnejší postoj a vydala nariadenie na zatvorenie všetkých škôl. Pre mňa a mojich spolužiakov všetko v podstate prebieha ako po starom, pracujeme na projektoch, skupinových prácach, ale s tým rozdielom, že všetko je online.
Situácia sa medzičasom sprísnila z uzatvorenia škôl na zákaz vychádzania bez pádneho dôvodu. Von z domu môžu vychádzať len ľudia s povolením, napr. aby sa dostavili do zamestnania pre zamestnania nevyhnutné pre fungovanie štátu: potraviny, lekárne, ďalej k lekárovi, prípadne robiť fyzickú aktivitu, ako je beh či prechádza, no len individuálne a v blízkosti domova. Toto opatrenie je relatívne nové, takže sa ešte nájdu ľudia, ktorí ho plne nedodržiavajú, no podľa toho, čo som videla, polícia to poctivo kontroluje. Vláda tu odporúča nosiť rúška len ak je človek chorý, čo je iné ako u nás na Slovensku. Čo sa týka obchodov, situácie je asi dosť podobná tej u nás. Je ťažko dostať dezinfekčné gély na ruky a v posledných dňoch sa aj trvanlivé potraviny a toaletný papier vo veľkom vykupovali, čo je ale normálna ľudská reakcia. Ja osobne som si nerobila nejaké veľké zásoby, zastávam názor, že ako jednotlivci by sme nemali panikáriť, aby sme sa z tejto situácie ako spoločnosť lepšia a rýchlejšie dostali.
Ja osobne nepoznám nikoho, kto by bol chorý alebo v karanténe. Čo sa týka súdržnosti v tejto neľahkej situácii, mala som možnosť vidieť individuálne prejavy, napr. nájomcovi bol odpustený nájom a v celonárodnej miere ide podľa mňa hlavne o podporu zdravotného personálu. Myslím, že včera začala iniciatíva spočívajúca v tom, že o ôsmej večer všetci začnú cez otvorené okná kričať, aby tak prejavili podporu zdravotníkom. Osobne som veľmi rada, že sa podobné veci dejú myslím si, že je veľmi podstatné, aby sme všetci brali túto situáciu zodpovedne a prejavili súdržnosť.
V Maďarsku to stále neberú až tak vážne
Lenke Jenei Kluch, Debrecín, Maďarsko: Prvých nakazených identifikovali začiatkom marca – boli to iránski študenti, čím sa to všetko spustilo. Dnes sú už zdraví.
U nás nateraz nie sú také prísne opatrenia ako na Slovensku. Som anesteziologička na klinike popáleninového centra, tak všetko vnímam z tejto pozície. Prijímame len popáleninové traumy – môže sa napríklad obariť infikovaný človek. Sme potenciálne na to pripravení. Zredukovali sme všetky činnosti na urgentné, plus ošetrujeme onkologických pacientov. Chronické ambulancie či chirurgické zákroky sú zrušené.
Doma máme prváčku a druháčku, od 19. marca je naša škola zatvorená, začalo sa pre ne diaľkové štúdium. Aj hodiny klavíra majú cez viber. S deťmi je doma manžel.
Rúška zatiaľ nosia iba zahraniční študenti, ktorí u nás uviazli. Či sa dajú kúpiť? Ani neviem, tento týždeň vypukla u nás panika, vykúpené sú lieky. My doma máme rúška, manžel ich zaobstaral. Všetky akcie sú zrušené, deti sú doma, ale je to voľnejšie ako na Slovensku. Ešte stále to tu neberú až tak vážne.
