LEVICE. Pred 70 rokmi sa v noci z 13. na 14. apríla 1950 uskutočnila tajná akcia komunistickej Štátnej bezpečnosti pod názvom Akcia K – kláštory.
Príslušníci národnej bezpečnosti, ľudových milícií, armády a ŠtB vnikli do mužských kláštorov v celom Československu. Výsledkom bola internácia 881 rehoľníkov z 11 reholí. Akcia takéhoto rozsahu a za asistencie všetkých bezpečnostných zložiek patrila k najrazantnejším akciám nielen v Československu, ale v celej strednej Európe. Od roku 1993 je 13. apríl vyhlásený za pamätný deň – Deň nespravodlivo stíhaných.
Rehoľný život v Leviciach
Relatívne mladé rehoľné spoločenstvo Kongregácie bratov tešiteľov z Gethseman prebralo v roku 1947 levický kláštor po piaristoch. Kongregáciu v roku 1922 založil vo Viedni český kňaz Jozef Ján Litomiský. Za krátky čas rehoľníci rozšírili svoje pôsobenie na mnohých miestach vtedajšieho Československa, neskôr Poľska, Kanady i Jeruzalema.
Skupiny ABBA a Boney M sú v Leviciach ako doma Čítajte Po príchode z Lomu nad Rimavicou do Levíc stála pred členmi kongregácie neľahká úloha, a to znovuorganizovať rehoľný život v meste. Úloha bola o to ťažšia, že kláštor, ktorý prevzali, bol po vojne a následnom požiaru na jar 1946 značne poškodený. Jeho strecha a veža boli zničené, zvony roztavené, oltár rozpadnutý. Význam levického kláštora narástol hlavne po jeho rekonštrukcii, kedy v ňom bol zriadený juvenát pre budúci rehoľný dorast. Spolu využívali 17 miestností na poschodí a štyri na prízemí.
Misie v okolitých dedinách
Tešitelia kládli dôraz na formovanie akademickej mládeže, pre ktorú organizovali prednášky, pobožnosti, exercície a púte. Obľúbeným cieľom výletov bola chata na Vojšíne pri Malej Lehote. Niektorí členovia kongregácie vyučovali náboženstvo na miestnych školách. Rovnako boli známi svojou misijnou činnosťou. Každoročne konali ľudové misie v Leviciach, ale i v okolitých obciach, s cieľom dôkladnej náboženskej obnovy farníkov. Známe sú misie konané v Bátovciach, Čajkove, Podlužanoch, Rybníku, Santovke, Žemberovciach, dokonca v Michale nad Žitavou v Novozámockom okrese.
Veriaci sa vzbúrili pred farou
Z bombarďákov tangáče, z korzetov podprsenky. Spodná bielizeň je stáročiami viac erotická. Unikátne fotografie vznikli v Leviciach! Čítajte Februárový prevrat v roku 1948, keď Komunistická strana Československa prevzala do svojich rúk takmer všetku moc v republike, znamenal pre cirkev a jej členov začiatok konca. Už pred rokom 1948 považovali československí komunisti rehole za dôležitý náboženský organizmus, ktorý neželateľne vplýva na obyvateľstvo a usmerňuje ho. Štátna moc v snahe dotlačiť cirkvi k dohode začala otvorene používať rôzne formy nátlaku. Bránila vo výkone úradu kňazom, tzv. nežiaducim, neúnavne pracovala na zrušení cirkevného školstva, začala konfiškovať cirkevný pozemkový majetok, obmedzila slobodu náboženských prejavov a tlačové možnosti cirkví.
Likvidovala organizácie a náboženské spolky, zatýkala a prenasledovala kňazov. Rehole, rády a kongregácie sa spolu s biskupmi dostali na čelo rebríčka hlavných nepriateľov. V lete 1949 spustil režim tzv. Katolícku akciu cieľom rozbiť Cirkev a prilákať na svoju stranu čo najviac katolíckych duchovných. Po návštevách štátnych úradníkov na farách sa veriaci začali obávať zatýkania kňazov, čo vyvolalo otvorené vzbury. Vzbura veriacich pred farou v Leviciach 29. júna 1949 bola režimom násilne potlačená. Výsledkom bolo zatýkanie a niekoľkomesačné tresty väzenia.
Nepodpísali zdravicu pre Stalina
Štátne orgány začali systematicky sledovať aj situáciu u levických tešiteľov. S cieľom získať čo najpresnejší prehľad o ich štruktúre o duchovenstve, predstavený P. Joachim Petrík bol povinný vypracovať podrobný zoznam o obyvateľoch kláštora. Z uvedeného zoznamu vyplynulo, že tu žili štyria kňazi, dvaja rehoľní bratia a 20 novicov. Režimom boli označení za „reakčných“ s negatívnym postojom k ľudovodemokratickému zriadeniu a bez predpokladu k spolupráci. V roku 1949 odmietli podpísať Ohlas Katolíckej akcie i zdravicu k 70. narodeninám J. V. Stalina, čím sa stali tŕňom v oku pánov mesta. Preto ich chceli všemožne zdiskreditovať, dokonca dostať z mesta a z kláštora urobiť internát pracujúcej a študujúcej mládeže. Do ich osobných zložiek uviedli, že holdujú alkoholu, ženám a športu.
Barbarská noc
Levickí tešitelia režimu hrdinsky odolávali až do jari 1950, kedy sa na území celého Československa uskutočnila tajná Akcia K – kláštory, označovaná aj ako „barbarská noc“. Hodina „H“, kedy sa malo začať so sústreďovaním rehoľníkov, bola stanovená na polnoc z 13. na 14. apríla. Likvidačné komando v Leviciach pozostávalo zo 78 osôb, členov príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, ľudových milícii, armády, Štátnej bezpečnosti, komisárov, cirkevného tajomníka, cirkevného zmocnenca a šoférov. Vniknúť do kláštora presne o polnoci bolo znemožnené likvidátorom z dôvodu pobožnosti za účasti veriacich. Do budovy sa dostali až okolo jednej po polnoci. Rehoľníkov zobudili, zhromaždili v jedálni a informovali o dôvode zásahu, ktorým bola údajná protištátna činnosť reholí. Spred kláštora ich autobus s baliacim papierom na oknách odviezol do sústreďovacieho kláštora v Podolínci. Predstaveného kláštora P. Joachima Petríka a P. Bernarda Kurucára podrobili výsluchu a previezli do kárneho kláštora v Pezinku. Novici sa vrátili domov a hlásiť sa mali na úrade práce. Kongregácia tešiteľov bola rozpustená a bola im zakázaná akákoľvek náboženská činnosť. Vzali im kláštory i dôstojnosť, ale vnútornú vernosť svojmu zasväteniu im zobrať nemohli.
Reálne oživenie rehoľného života priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989, ktorá znamenala demokratizáciu spoločnosti a koniec totalitnej vládnucej moci Komunistickej strany Československa. V súčasnosti Kongregácie bratov tešiteľov z Gethseman na Slovensku úspešne pôsobí v Marianke a v Zlatých Moravciach.
Autor: Ladislav Vincze
