Kedy ste začínal hrávať futbal?
– Začínal som keď som mal 11 alebo 12 rokov. Trošku neskoršie, lebo najprv som hral hádzanú.
Kto vás k nemu priviedol?
– K futbalu ma priviedol starý otec, ktorý takisto dlhé roky hral futbal.
Vždy ste chceli byť brankárom?
– Určite áno, už od začiatku ma ťahalo do brány.
ROZHOVOR: Brankárska opora Slovana Levice a aj futsalistov si tiež musel dať od športu stopku Čítajte Kde ste futbalovo vyrastal?
– Futbalovo som vyrastal doma, v Dvoroch nad Žitavou. Bolo to tu na dobrej úrovni, vtedy tu A mužstvo hralo tretiu ligu. Boli tu dobrí tréneri, ktorí mi veľa pomohli. Chcel by som vyzdvihnúť brankárskeho trénera Galla Zoltána a trénera Františka Farkaša, ktorý žiaľ už nie je medzi nami a ktorý ma naučil ako treba tvrdo trénovať.
V ktorých kluboch ste pôsobili?
– Hrával som v Dvoroch nad Žitavou, následne za KFC Komárno, MFK Nová Baňa a Veľké Ludince.
V Ludinciach ste už desať rokov. Ako ste sa dostali do tohto klubu?
– Do Ludiniec som sa dostal cez pána trénera Laca Éhna, ktorý ma trénoval v Novej Bani a cez môjho manažéra Júliusa Mésároša, ktorý ma vtedy manažoval.
Čo všetko ste už prežili s týmto tímom?
– Asi už všetko. Výhry aj prehry. Desať rokov je desať rokov. Tento klub veľmi uznávam. Tretia liga sa tu robí veľmi dlho a dobre. Sú tu ľudia, ktorých si veľmi vážim. Musím povedať že každý rok tu bol krásny. Keď mám niečo vyzdvihnúť, tak určite pred štyrmi rokmi účinkovanie v Slovenskom pohári, keď sme najprv vyradili Nové Zámky, potom fortuna ligistu Senicu. Následne prišla Spišská Nová Ves. Vtedy sme už vedeli, že keď vyhráme, tak príde Slovan Bratislava. Tak sa to aj stalo, vyhrali sme 2:1, bolo to super a tak prišiel Slovan. Síce ten zápas sme prehrali, ale bol to úžasný zážitok. Mali sme vtedy asi najlepšie mužstvo. Na čele sme mali Miška Kubalu, ktorý bol pre mňa najlepší futbalista s akým som hral.
Nie ste v klube aj najdlhšie? Ak nie, tak kto je v klube dlhšie ako vy?
– Asi som tu najdlhšie ja, aj keď sú tu chalani, ktorí tu už boli skôr než ja, ale medzitým odišli na hosťovanie a potom sa vrátili.
Dokedy by ste ešte chceli hrávať?
– No chcel by som chytávať ešte dlho, keď ma zdravie pustí. A dúfam, že si ešte zahrám v jednom mužstve s mladším bratom.
V poslednom zápase v Trnave ste pochytali viacero tutoviek a len vašou zásluhou sa podarilo získať bod za remízu? Ako to vidíte vy?
– Je pravda že som mal dobrý deň v Trnave, ale futbal je kolektívna hra. Výsledky dosahuje celé mužstvo, nie len jeden hráč.
Ako vnímate celú situáciu okolo koronavírusu?
– Je to dosť vážna vec, ale musíme sa s tým vyrovnať a dodržiavať pokyny štátu a veriť v lepšom.
Pripravujete sa nejak individuálne?
– Poviem pravdu. Niekedy si zahrám futbal vonku na dvore s mojim psíkom, to je moja príprava na futbal.
Akoby ste zhodnotili jesennú časť sezóny?
– Začiatok som mal veľmi zlý. Mal som zranenia kolena, nedarilo sa, ale ku koncu sme sa pozbierali. Ale ja osobne nie som spokojný.
Čo hovoríte aj na nových hráčov v tíme? Ako sa zapracovali?
– Podľa mňa dobre zapadli do kolektívu, ale máme čo zlepšovať.
Určite fandíte aj nejakému klubu? Ktorý to je? Vraj ste aj psíka pomenoval Messi?
– Áno, môj pes sa volá Leo Messi. Je to malý jazvečík. Fandím FC Barcelone, ale hlavne Messimu, lebo pre mňa je Messi futbalový génius. Proste, Messi je futbal, najlepší futbalista na svete.
Bol ste aj na ich zápasoch?
– Áno bol som Messiho pozrieť už trikrát. Naposledy v novembri, keď hrali proti Dortmundu, kde ukázal, že kto je najlepší futbalista.
Aký to bol zážitok?
– Fantastické, bolo tam 93000 divákov, ktorí naraz skandovali meno Messi. To je niečo neuveriteľné a neopísateľné.
Načo sa nedá zabudnúť?
– Keď Leo prejde cez štyroch, či piatich hráčov a ešte prihrá kamarátovi na gól. Je úžasné, čo dokáže s loptou.
Máte svojho favorita aj na Slovensku?
– Favorita na Slovensku nemám, len futbalu fandím. Na DAC (Dunajská Streda) som bol už párkrát pozrieť a atmosféra je veľmi dobrá.
Chceli by ste na záver niečo dodať?
– V prvom rade by som sa chcel poďakovať rodičom, že mi umožnili športovať a vďaka patrí aj manželke, lebo niečo pretrpí počas mojej kariéry. Bohužiaľ veľmi zle znášam prehry.
