Levičan Kristián Varga pôsobí v Univerzitnej nemocnici v Martine. V budúcnosti by sa v rámci neurochirurgie rád špecializoval na operačné riešenia patológii na mozgových cievach.
Za sebou má množstvo stáží. Jednu z nich absolvoval na neurochirurgickom oddelení NTT Medical Center v japonskom Tokiu.
Čo vás viedlo k tomu, že ste sa rozhodli pre prácu lekára?
K môjmu rozhodnutiu byť lekárom prispelo viacej momentov. Jednžm z prvých bola operácia, apendektómia – odstránenie červovitého výbežku slepého čreva, ktorú som podstúpil počas základnej školy.
Páčil sa mi prístup lekára, ktorý ma prijímal a operoval. Vtedy mi napadla myšlienka, že by som raz chcel byť ako on. Na ďalší moment, kedy som sa na sto percent rozhodol, že chcem ísť na medicínu, si veľmi dobre pamätám. Bolo to v druhom ročníku na strednej škole, keď sme na hodine biológie preberali sústavy ľudského tela.

Po rozhovoroch s pedagógmi som pochopil, že človek musí v živote robiť niečo, čo ho baví a mať cieľ. Za svojím cieľom som išiel nekompromisne, aj keď veľa ľudí tvrdilo, že zo strednej pedagogickej školy je ho nemožné dosiahnuť.
Brigádoval som, zarábal si na doučovania z chémie a biológie, prebral gymnaziálne učivo z týchto predmetov vďaka doktorovi Limbergovi a magisterke Čechovej a urobil prijímačky na lekárske fakulty. V zálohe som mal, samozrejme, aj športový smer, keďže som bol v slovenskej triatlonovej reprezentácii.

Aké boli vaše skúsenosti so štúdiom medicíny? Čo vám dalo najviac zabrať?
Na medicíne sú tzv. strašiaky, predmety, na ktoré vás upozorňujú starší kolegovia a rovnako, keď ste starší vy, strašíte nimi mladších. Sú nimi anatómia, neurológia, patológia. Našťastie som nemal problémy so žiadnym zo spomínaných predmetom a ani iných.