Keďže sledujem dianie v športovom hnutí, tým ďalej nadobúdam presvedčenie, že dnešná doba, aj za výdatnej pomoci COVID-19, nie je naklonená tak športu všeobecne, ako aj futbalu hlavne vidieckemu zvlášť. Svedčí o tom veľký počet futbalových klubov, ktoré sa v poslednom období neprihlásili do súťaží, prípadne počas súťažného ročníka ukončilo aktívnu činnosť. Viem, že funkcionári na všetkých zväzových úrovniach ako SFZ, ZsFZ a ObFZ vykonávajú opatrenia na zabránenie tohoto javu, hlavne v mládežníckych kategóriách, avšak tento úpadok futbalu má stále stúpajúcu tendenciu. Demografický vývoj – dlhodobí pokles pôrodnosti má najväčší vplyv na tento úpadok na jednej strane a desiatky iných možností realizácie voľného času mládeže na strane druhej. U mojej generácie som poznal kamarátov a známych, ktorí pochádzali z mnohopočetných rodín od 5 až 12 detí a bolo to v ťažkom vojnovom a povojnovom období.
Potvrdili definitívne koniec sezóny v okrese Čítajte Keď sa pozrieme na počty futbalových klubov v okrese Levice cez týždenník TIP č. 51 zo dňa 19. decembra 1979, tak sme evidovali 69 futbalových klubov a 101 družstiev v kategórii dospelých, dorastu a žiakov. Z toho 57 dospelých a dorastu, a 44 žiackych. Súťaže boli 4-stupňové a to MO, II. trieda, III. trieda a IV. trieda. V roku 1979 bolo vyškolených 14 nových rozhodcov.
O 10 rokov neskoršie v týždenníku TIP č. 4 zo dňa 25. januára 1989 sme evidovali 71 futbalových klubov v súťažiach SFZ, ZsFZ a Okresnom futbalovom zväze 61 dospelých, 34 dorasteneckých a 30 žiackych družstiev spolu 125 družstiev. V dnešnej dobe takéto počty futbalových klubov a družstiev vo všetkých kategóriach sú nepredstaviteľné.
Na Konferencii Oblastného futbalového zväzu v Leviciach v novembri 2019 podľa prezenčnej listiny je evidovaných 49 futbalových klubov, čo predstavuje úbytok za posledných 30 rokov o 22 futbalových klubov.
Veľkým prekvapeným pre futbalovú verejnosť je, že bez družstiev dospelých sú také futbalové kluby, ktoré účinkovali aj vo vyšších súťažiach t.j. v Západoslovenskom futbalovom zväze ako Demandice, Čaka, Dolný Pial, Rybník a Zbrojníky a v okresnom také stálice ako Bátovce, Pukanec a Santovka, kde s futbalom začínali pred viac ako 80-mi rokmi.
Už len história si pamätá na to, že futbal na úrovni Okresného futbalového zväzu sa hral aj v obciach ako: Devičany, Horný Pial, Hronovce, Krškany, Kukučínov, Kuraľany, Málaš, Mochovce, Nýrovce, Ondrejovce, Slatina, Starý Hrádok (vedľajšia hracia plocha v Leviciach), Tehla, Tupá, Tešmak, Vyšné nad Hronom a Zalaba. Aj napriek tomu, že Vyšné nad Hronom malo novú trávnatú hraciu plochu bez sociálnych zariadení, disponovalo kvalitným kádrom hráčov a v ročníku 1986/87 zvíťazilo v Majstrovstve okresu v skupine Severozápad a odohralo barážové stretnutie s FK Šahy víťazom skupiny Juhovýchod. Od ročníka 1983/84 v štyroch ročníkoch boli 2 skupiny Majstrovstvá okresu a víťazi týchto baráži postupovali do do súťaží ZsFZ a to Rybník, Pohronský Ruskov, Šarovce a Šahy.
Určitým signálom nepriaznivého úpadku vidieckeho futbalu bola skutočnosť, že približne okolo roku 2000 niekoľko stretnutí sa odohralo, keď mužstvo hlavne hostí nastúpilo na stretnutie z nižším počtom hráčov ako 11 a to už aj v mládežníckych kategóriách, čo začínalo byť alarmujúce.
O úpadku futbalu svedčí aj postavenie FK Slovan Levice, ktorý účinkoval 18 ročníkov v I. SNL a v Leviciach o postup bojovali také kluby ako Slovan Bratislava, Inter Bratislava, FC Nitra, Tatran Prešov či Chemlon Humenné a teraz s problémami hrá IV., či V. ligu. Táto skutočnosť má nepriaznivý vplyv na vidiecke kluby, ktoré čerpali z výbornej mládežníckej základne a ich širokého hráčskeho kádra. Divácky záujem bol obrovský, keďže návštevy sa pohybovali od 1300 do 5000 divákov, podľa kvality a postavenia súperovho mužstva.
Aj napriek tomu, že futbal sa hral vo väčšine obcí, u mnohých futbalových klubov nejestvovali šatne a kabíny a hostia sa po príchode prezliekali v autobuse. V Rybníku vo vyradenom železničnom vagóne, v Podlužanoch, Plášťovciach, v Zbrojníkoch a v Kalinčiakove sa rozhodcovia prezliekali v súkromí domácich funkcionárov. V Čajkove, Krškanoch, vo Vyškovciach v zborovni Základnej školy, v Šarovciach na chodbe detskej škôlky a v Novom Tekove a vo Vyšnom nad Hronom v improvizovanom Kultúrnom dome, všetko vzdialené aj niekoľko 100 metrov od hracej plochy.
Zo súčasnosti je však potrebné pripomenúť aj krásne vybudované futbalové stánky klubov a to: Kalná nad hronom, Kozárovce, Veľké Ludince, Podlužany, Čajkov, Rybník, ktoré spĺňajú kritériá stanované ŠTK (Športovo-technická komisia) príslušného futbalového zväzu, a to ZSFZ a ObFZ.
Nedá mi nespomenúť aj mnohé hráčske legendy, ktoré obliekali dres dávno po dovŕšení 40, či 50 rokov ako napríklad: Trgiňa St., Méres M., Mikulajs D., Bôžik M., Hrnčiar M., Hegedus A., Bombicz G., Jakab M., Zsóka L., Slanina Št., Čerba J., a desiatky ďalších, ktorí napriek svojmu veku boli vodcami, oporami a základnými piliermi úspechov vo svojich mužstvách. Všetkým tím, ktorých som nespomenul sa ospravedlňujem, lebo nie je zachovaná evidencia o činnosti a aj vzhľadom na môj vek som postavil jedenástku na začiatok stretnutia i keď Dezider Mikulajs už nie je medzi nami, ale bola veľká legenda Santovky.
O tom, že začiatky ženského futbalu siahajú pred obdobie roku 1970 svedčí aj stretnutie výberu Západoslovenského kraja proti výberu Bratislavy na štadióne v Tlmačoch pri príležitosti 20. výročia založenia závodu S. M. Kirova v Tlmačoch, dnešného predchodcu: Slovenské energetické strojárne. Prvou futbalovou rozhodkyňou v ObFZ v Leviciach v roku 1982/83 bola Katarína Škultétyová, ktorej otec, aj brat boli rozhodcovia a neskoršie otec delegátom v Západoslovenskom futbalovom zväze.
V doterajšej histórii okresného futbalu vo funkcii predsedu účinkovali aj ženy. Ako prvá už pred viac ako štvrťstoročím Viera Belušová FK Starý Hrádok, ďalej Božena Šimčíková FK Čaka od roku 1999 až doteraz a ako tretia v poradí Zuzana Kolčárová FK Slovan Levice.
Pamätám si ako žiak z rozprávania starých funkcionárov a futbalistov akým spôsobom sa odohrávali futbalové stretnutia medzi susednými obcami v povojnovom období – hodové zápasy a jediným občerstvením a uctením si súpera boli párky, klobása, guláš a pivo.
Nechcem byť zlým prorokom, ale súčasná situácia vo vidieckom futbale k tomu smeruje a preto som použil aj názov článku. Futbal za klobásu a pivo.
Pavel Hlavatý
Autor: Pavel Hlavatý
