Týfus, mor či cholera? Ľudia mohli iba dúfať v zázrak

LEVICE. Aj dnes, v 21. storočí, nás desí hrozba neznámych chorôb, a to máme k dispozícii modernú medicínu a dýchacie prístroje. V minulosti sa museli ľudia s nádejou vložiť do Božích rúk a dúfať v zázrak. Slovensko trápili morové a cholerové epidémie rovnako ako celú Európu.

Epidémie v minulosti v našom regióne (5 fotografií)

Posledná väčšia morová epidémia zasiahla Levice v roku 1710, zavliekli ju sem Rákociho vojaci počas posledného protihabsburgského povstania. Liečenie chorých bolo väčšinou v rukách špitálov, ktoré patrili cirkevným rádom. Ohrozené boli najmä deti.

Matriky zomrelých sú plné stránok s menami detí a príčinou smrti bola variola – kiahne. Človek nad 50 rokov, ktorému bolo Pánom Bohom dopriate dožiť sa vyššieho veku, sa tešil úcte spoločenstva.

Ľudovým liečiteľstvo proti chorobám

Z novoveku sa nám zachovali aj návody, ako zvládnuť choroby. Jednou z nich je aj Zdravá rada lékařská, ktorá vyšla v slovakizovanej češtine v roku 1771. Vydal ju Ján Tonsoris (1721 – 1781), vlastným menom Ján Barbierik, slovenský kňaz, ktorý sa venoval ľudovému liečiteľstvu.

XVIII. Proti Kňahňám, Osypkám, neb Sypanicám

1. Když Kňahne, Osypky, neb Sypanice panuji, prewe nežli je dite dostáwá, má se mirne laxowati (použiť preháňadlo).

2. Když dite do Kňahen, neb Sypanic upadá, suché Jádra Citronové na drobno utluč, a z toho Prassku za jeden sspic Nože dej mu w Nápoji wypiti.

3. Aby se Kňahne, neb Sypanice spisse wysypali, dej Diteti k nim náchylnému čerweného Bezoardského Prássku spolu s bilým zlatým Prásskem na rowno každu

4. Hodinu na konec Nože w Chabzdowé, neb Lipové wodce užiwti.

Cholera v Bátovciach

Posledná veľká epidémia cholery postihla región v roku 1873, v Bátovciach zabila 38 ľudí, z toho 21 dospelých a 17 detí. Tieto udalosti zaznamenal vo svojej rodinnej kronike Ján Uhrinčať.

Španielska chrípka

Dodnes sa v mnohých rodinách spomína na obete tzv. španielskej chrípky, ktorá zasiahla silno Spojené štáty. Mnohí Slováci tam odišli za prácou a lepším životom a našli tam smrť v mladom veku. Jednou z nich bola aj manželka pána Lukáča z Devičian, ktorá podľahla chrípke krátko po pôrode. Jej manžel sa potom s bábätkom vrátil na Slovensko, ale druhé, staršie dieťa sa k nemu už nikdy nevrátilo.

Škvrnitý týfus v Tekovských Lužanoch

Epidémie sa rýchlo šírili v období vojen. Ľudia boli ohrození nedostatkom potravín, hladom a veľkou koncentráciou vojakov v zajateckých táboroch. Už od začiatku vojny pracovali v regióne zajatci v poľnohospodárstve. V Tekovských Lužanoch boli u gazdov desiatky zajatcov zo Srbska, v priebehu rokov 1914 – 1916 z nich 28 zomrelo na rôzne choroby, najmä na škvrnitý týfus. Pochovaní sú v miestnom cintoríne reformovanej cirkvi.

Infekcie

Na jeseň 1914 sa rozšírila cholera. Na situáciu reagovalo aj vedenie Pukanca, dali vybubnovať oznámenie, ktoré sa úplne zhoduje aj s odporučeniami súčasnej doby: Cholera vo vlasti našej sa rozširuje, proti ktorej najlepším lekárom je vo všetkom miernosť a veľká čistota. V roku 1915 sa medzi obyvateľmi začala opäť šíriť cholera, čierne kiahne a infekcie.

Nariadenie stoličnej vrchnosti z 26. júna 1915 znelo: Nariadením vyššej vrchnosti vyzýva sa obyvateľstvo, aby vo všetkých života potrebách poriadok a čistotu každý občan udržal, a síce dvor a ulicu pri dome raz v týždni dobre vyzametal, okolo studni veľkú čistotu udržiaval, záchod svoj čistil, a ho zeleným liadkom alebo vápnom často posýpal, izby pilno luftoval, ruky pred každým jedením sapúnom si umyl, a dľa obyčaja pri zídení sa spolu, ruky vzhľadom na ochranu si nepodávali, čerstvú a dobrú vodu pil, slovom vo všetkom miernosť zachoval. Upozorňuje sa ctené obecenstvo, že čistotu a poriadok bude chodiť pozerať dozorný výbor častejšie, a aj pán okresný doktor (z Bátoviec), aby povinnosti svoje majitelia vybavili a tak do pokuty neprišli.

Čierne kiahne

V roku 1917 sa rozširovali čierne kiahne, preto miestny bubeník opäť ohlásil: ...následkom šírenia sa čiernych sipaníc, doktorskou vedou úradne nariadené je, všetkých ľudí mladých, deti aj starých poštepiť.

Autor: Jarmila Bátovská