LEVICE. Predajca z Levíc je zo súčasnej situácie zúfalý. „Moja 20-ročná robota, lepšie povedané drina, je zničená,“ krúti hlavou 47-ročný pán Marián, ktorý predáva po jarmokoch, trhoch a na výstavách.
Ako hovorí, v tejto oblasti podniká 20 rokov, nikdy nevyužíval štátnu pomoc, ani dotácie, platil dane, na jarmoky chodil, aj keď bol chorý, nedoprial si dovolenky. Odriekal si všetko, lebo sa v podnikaní chcel postaviť na vlastné nohy a zabezpečiť seba aj rodinu.
Má pomôcť štátnemu podniku
Zarobené peniaze investoval do podnikania hlavne rozširovaním počtu pojazdných predajní, čím sledoval zabezpečenie príjmu do budúcna.
Jarmoky a výstavy stopli. Predajcovia bez práce napísali listy predstaviteľom štátu Čítajte „Začiatkom roka som bol podľa zákona nútený vymeniť staré registračné pokladne za nové E-kasy, do ktorých som investoval cca 4-tisíc eur. Je to osem pokladníc, ku každej z nich je potrebné mať modem s internetom, za každý je poplatok cca šesť eur mesačne,“ približuje a pokračuje: „Pred začiatkom sezóny začiatkom marca som dokúpil tovar, ktorého stav momentálne je na úrovni približne 40-tisíc eur. Tento stav sa doteraz nezmenil, keďže dva dni pred prvou výstavou prišiel zákaz konania hromadných akcií a odvtedy mám tovar na sklade.“
Prvá výstava, na ktorú mal ísť, bola výstava Nábytok - Bývanie v Nitre. „Dnes mi štátny podnik Agrokomplex navrhol, aby som poplatok vo výške 1200 eur nechal ako zálohu na najbližšiu výstavu, a tým tomuto štátnemu podniku pomohol prekonať súčasnú krízovú situáciu.“
Cukrovinky pôjdu do koša
Levičan predá cukrovinky, ktoré majú obmedzenú dobu spotreby. Zhruba polovici tovaru na sklade sa končí záruka teraz v júli.
„To znamená, že zhruba 20-tisíc eur pôjde v júli do koša.
Po vyhlásení premiéra na tlačovej besede minulý pondelok, že hromadné akcie nad tisíc ľudí do konca roka povolené nebudú, je jasné, že zvyšných 20-tisíc eur pôjde do koša tiež,“ približuje následky.
Tovar a tiež predajné stánky majú podľa jeho slov veľmi špecifický charakter - určené sú iba na predaj počas hromadných akcií. „V prípade nepovolenia organizovania týchto podujatí nemajú žiadnu hodnotu napriek tomu, že ich obstarávacia cena je približne 200-tisíc eur. To znamená, že aj keby som sa ich rozhodol predať, tak jednoducho sa to nedá, keďže sú v tejto situácii nevyužiteľné,“ približuje ďalej.
Ako hovorí, tu prichádza paradox: „To, čo malo živiť mňa a celú moju rodinu, ma ťahá dole. Všetko, čo som za dvadsať rokov zarobil a vybudoval, mi neprináša žiadny príjem, nemá žiadnu hodnotu a dokonca pri nulovom príjme mi to prináša nemalé výdavky rádovo v tisícoch eur mesačne – na splátky úverov, internet k pokladniam, parkovné, STK, poistky, skladové priestory.“
Rôzny meter
„Túto situáciu by som porovnal so situáciou zamestnancov, na ktorých vláda myslí a snaží sa zachrániť pracovné miesta dotáciami. Zamestnanec, ak dostane výpoveď, príde o príjem, má nárok na podporu v zamestnanosti, ale zároveň prišiel aj o všetky výdavky spojené so zamestnaneckým pomerom, ako sú doprava, oblečenie, odvody. Ja som dostal výpoveď, nie z mojej viny, ale všetky nemalé výdavky spojené s mojou prácou mi ostali. Mám sa hnevať na seba? Na koho sa mám hnevať? Na koronavírus? Nie, hnevám sa na podľa mňa nezmyselné opatrenia vlády a konzília odborníkov vzhľadom na výbornú situáciu v súvislosti s koronakrízou. Hnevám sa na to, že je používaný rôzny meter pri uvoľňovaní opatrení. Ako môžeme uvažovať o otvorení kúpalísk, keď hromadné akcie odmietame až do konca roka? A takýchto príkladov by som mohol spomenúť niekoľko: kostoly – divadlá, detské kútiky – škôlky, svadba do sto ľudí – snem politickej strany bez obmedzenia,“ ponúka príklady.
Levičan prízvukuje, že hovorí o svojej situácii, ale v podobnej je veľa iných ľudí, o ktorých sa nehovorí. „Z môjho okolia sú to hlavne jarmočníci, ktorí poväčšine v tejto oblasti pôsobia 10 - 20 rokov, poniektorí aj viac. Nezriedka je toto jediný príjem rodiny, keďže veľakrát je to spoločné podnikanie manželov. Podobne je na tom aj veľa prevádzkovateľov gastrozariadení. Držím všetkým palce,“ dodáva.
