REGIÓN. Iste, pamiatky, ktoré sú v našom okolí, nie sú také dychvyrážajúce ako tie v Taliansku, ale sú naše. Hoci také kostoly s freskami sa svojou starobylosťou a umeleckou hodnotou vyrovnajú aj tým najznámejším svetovým pamiatkam.
Ale poďme bližšie k nám. Dnes si predstavíme krátky a nenáročný úsek cesty od Štampochu po Žemberovce, ktorá sa v 18. storočí nazývala stará kráľovská cesta.
Roky osvietenstva
Osemnáste storočie bolo obdobím vlády Márie Terézie a Jozefa II., osvietených panovníkov, a tí sa rozhodli modernizovať monarchiu aj v oblasti dopravy. Spevňovali sa cesty, stavali kamenné mosty namiesto drevených, vylepšovala sa pošta.
Začneme za hranicou okresu Levice – na Štampochu. Mnohí prechádzajú autami alebo aj na bicykloch okolo tejto veľkej budovy stojacej v lese a pýtajú sa, kto postavil túto budovu na takom odľahlom mieste a s akým cieľom.
Štampoch bol v minulosti veľmi rušným miestom, okolo prechádzali denne stovky obchodníkov, ktorí zásobovali potravinami a vínom Banskú Štiavnicu. Jedni prichádzali od Levíc a Pukanca a druhí od Bohuníc a Bátoviec. Práve na Štampochu sa tieto dve cesty spájali. Týmto miestom prechádzali vysokí štátni úradníci aj príslušníci panovníckeho rodu Habsburgovcov.
Oplan poštár
Na pravom brehu Sikenice na Štampochu mal Pukanec svoj hostinec a v roku 1794 postavil oproti (na ľavom brehu Sikenice) novú, dodnes stojacu budovu poštovej a prepriahacej stanice s výčapom bátovský poštmajster Jozef Gallovič. Veľká stavba pošty rodinu finančne vyčerpala, neboli schopní splácať svoje dlhy. K zlej finančnej situácii rodiny prispel pravdepodobne aj náročný životný štýl Jozef Galloviča mladšieho, tiež poštmajstra. Pukančania ho volali oplan poštár. Nakoniec museli v roku 1815 budovu predať poštmajstrovi Antonovi Nagyovi.
Zo slúžky sa stala Bátovčanka milenkou továrnika v Budapešti. Zaškrtenú ju vytiahli z Dunaja Čítajte Jozef Gallovič ml. bol potom slúžnym Hontianskej stolice a presťahoval sa do Žemberoviec. Matke Alžbete, rodenej Agardyovej, postavil dom v rodných Krškanoch a ostatných súrodencov vyplatil. Obidva hostince – pukanský aj hostinec v budove pošty – fungovali aj v 19. storočí.
Bola tu aj Božena Němcová
Zaujímavý opis poštovej stanice a cestovania z roku 1852 nám zo svojej cesty do Uhorska zanechala Božena Němcová. (Celý text je dostupný na internete, stačí zadať do prehliadača B. Němcová Z Uher.) Prišla od Šiah cez Žemberovce, Bátovce a Bohunice a bola tiež očarená krásou prírody. Podľa jej slov sa na Štampochu ku koču na cestu do Banskej Štiavnice pripriahali jeden alebo dva páry koní, takže koč ťahalo niekedy aj šesť koní. Najlepšie kone vtedy chovali v Jabloňovciach, používali sa aj na dlhé cesty do Budapešti a Viedne.
Turčanov mlyn v Bohuniciach
Cesta na juh zo Štampochu vedie krásnou cestou cez les chotárom Bohuníc. Prvou zastávkou v tejto obci môže byť Turčanov mlyn, ktorý je expozíciou Tekovského múzea. Turčanovci boli mlynárska dynastia, mali mlyny aj v Bátovciach a Žemberovciach. Expozícia predstaví tradičné obydlie v Honte v minulom storočí a zoznámite sa aj s technológiou mlyna. Ak pôjdete okolo v nedeľu, možno natrafíte na Gazdovskú nedeľu a budete môcť ochutnať regionálne jedlá a produkty miestnych pestovateľov. V Bohuniciach stoja dva kaštiele, ale tie sú v súkromných rukách. Prehliadka interiéru nie je možná, ale môžete si pozrieť budovy zvonka a park.
V rámci rozvoja turizmu je v Bohuniciach plánovaná stavba rozhľadne na kopci nad obcou, ktorý sa volá Hrádok. V minulosti to bolo jedno z miest rýchleho varovania pred nájazdmi Osmanov. Výhľad je odtiaľ krásny aj teraz, dostanete sa tam cestou poza cintorín. V tomto priestore sú desiatky viničných domčekov, ľochov, aj tie stoja za pozretie.
Fraumarkt v Bátovciach
Ďalšou zastávkou na našej ceste sú Bátovce. Táto dnes malá obec má slávnu minulosť. Začínala ako banská osada, ryžovalo sa tu zlato zo Sikenice. Centrálnu funkciu Bátoviec ako prirodzeného centra mikroregiónu s už existujúcim trhom dokladajú aj okolnosti najstaršej písomnej správy o Bátovciach a ich prvotne zaznamenaný názov – v tvaroch Forum reginae a Mercatus reginae, t. j. Kráľovnin trh či Trh kráľovnej, ktorý je písomne najstaršie doloženým názvom Bátoviec (nemecky Fraumarkt).
Turisti z celého sveta majú pamätné mince od Levičanky žijúcej vo Švajčiarsku Čítajte Najstaršie písomné správy o Bátovciach sa nachádzajú v dvoch listinách z 11. storočia. Prvá pochádza z listiny uhorského kráľa Štefana I. z roku 1037. Sľubný rozvoj lokality zabrzdilo vyčerpanie zásob zlata a neskôr v 16. a 17. storočí 150 rokov trvajúce osmanské ohrozenie. V dobrých časoch postavili v Bátovciach veľký románsky kostol, jeden z najväčších na Slovensku. Neskôr mestečko chudobnelo, takže gotická prestavba kostola je vnútri románskej architektúry, zvyčajne to býva naopak. Z katolíckeho kostola v Bátovciach pochádza aj vzácne antipendium, ktoré cirkevná obec predala v roku 1914 kardinálovi Černochovi za 800 korún. Dnes patrí k najväčším umeleckým pokladom kresťanského múzea v Ostrihome. Centrum Bátoviec je pamiatkovo chránené, stojí tu nádherný evanjelický kostol s malým múzeom a renesančná kúria. Obec vybudovala aj náučný chodník, vhodný pre celé rodiny.
Z potuliek Levičaniek po regióne vznikla unikátna kniha Čítajte Kamenný most z 18. storočia
Bátovce toho ponúkajú oveľa viac, každý určite pozná priehradu Lipovina. Cestou k nej musíme prejsť po moste cez Sikenicu z 18. storočia. Kamenné mosty nahradili drevené v rámci výstavby tzv. cisárskych ciest. Mostné staviteľstvo dosahovalo svoj vrchol práve v období baroka. Most je postavený na ceste do Pečeníc z precízne otesaných kamenných kvádrov. Tri vysoké kruhové polia majú na návodnej strane mohutných pilierov ľadolamy. Most je dlhý vyše 15 metrov, s predpoliami takmer 40 metrov. Mostovku odvodňujú štyri kanalizačné otvory, nad stredovou klenbou je kamenná datovacia tabuľa viažuca sa k dátumu postavenia mosta (k roku 1766). O ochranu mosta sa stará socha sv. Jána Nepomuckého, ktorý je uctievaný ako mučeník spovedného tajomstva a patrón pri prírodných pohromách a povodniach, a to vďaka spôsobu jeho smrti. Ján zomrel 20. marca 1393 počas mučenia v Prahe, a to vraj preto, lebo nechcel vyzradiť spovedné tajomstvo kráľovnej. Jeho telo zhodili z dnešného Karlovho mosta do Vltavy. Kult sv. Jána Nepomuckého sa rozšíril vďaka jezuitom, ktorí pôsobili aj v neďalekých Pečeniciach.
Zabudnutý most
V SES-ke pracovali celé rodiny, ba aj dediny Čítajte Ďalší, trochu mladší most stojí v susedných Žemberovciach. Stál na ceste zo Žemberoviec do Ladzian a Krupiny. V minulom storočí bola postavená nová cesta s novou trasou. Po starom moste na Líščom kameni už nik nechodí, takže o ňom takmer nikto nevie a nie je ani pamiatkovo chránený. Jeho stabilitu ohrozujú náletové dreviny. K mostu sa dostanete, ak zastanete na ceste od Žemberoviec na Tlstý vrch pri salaši PD Žemberovce. Most stojí v údolí za salašom. Ak budete mať šťastie, môžete vidieť aj stádo oviec s pastierom, čo nie je v našom okrese také bežné. Lúky okolo salaša boli v prípade vlhkej jari miestom, kde sa chodilo na hríby špičky – odborne ide o tanečnicu poľnú.
Nabudúce sa po vedľajších cestách spolu pozrieme do malebných hontianskych dediniek, do Jabloňoviec a do Pečeníc.
Autor: Jarmila Bátovská
