Anglickom sa tiahne Hadriánov val. My máme val obrov

PEČENICE. V putovaní po zaujímavostiach Levického okresu odbočíme z hlavných ciest a pozrieme si malú ale na pamiatky bohatú obce Pečenice.

Pečenice, okres Levice (7 fotografií)

Po náučnom chodníku

Pečenice ponúknu návštevníkovi krásnu prírodu, bohatú na bizarné tvary sopečného pohoria, s množstvom vzácnych rastlín a živočíšnych druhov. Už niekoľko rokov je pomocníkom pri spoznávaní obce náučný chodník.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok REGIÓN: Mosty postavila Mária Terézia. Bola tu i Božena Němcová Čítajte 

Pečenice ležia v blízkosti nálezísk vzácnych kovov a boli osídlené už od najstarších čias. Ľudí so Štiavnického pohoria prilákala kamenná surovina aj farebné kovy meď, striebro a zlato. V lávových prúdoch sitnianskeho komplexu sa nachádzajú vzácne pamiatky z obdobia neolitu - polissoiry. Francúzskym termínom polissoir sa v archeológii označujú skalné bloky so stopami po brúsení kamenných nástrojov.

Polissoiry sa využívali v období mladšej doby kamennej (neolite) a neskorej dobe kamennej (eneolite), nazývanej aj doba medená (3800 – 2300 pnl). Neolit je charakteristický používaním kameňa ako základnej suroviny na výrobu nástrojov dennej potreby, zbraní a ozdobných predmetov, ktoré sa najčastejšie opracovávali pílením, vŕtaním, brúsením a hladením.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zo slúžky sa stala Bátovčanka milenkou továrnika v Budapešti. Zaškrtenú ju vytiahli z Dunaja Čítajte 

Zvláštnosťou „polisoárov“ z Pečeníc je však to, že sa nachádzajú v andezitoch. Objavil ich Dr. Ing. Štefan Janšák pri prieskume valu a hradiska na vrchu Vtáčnik, nad ľavým brehom potoka Jabloňovka. Podľa stôp banskej činnosti v okolí obce je možné predpokladať, že sa tu ťažilo povrchovo už v období neskorej doby kamennej. Kamenné mlaty na ťažbu rudy sa vyrábali práve na brúsnych kameňoch - polissoiroch.

Val obrov

Milovníkov tajomna láka do Pečeníc aj tzv. spečený val. Prvýkrát sa val spomína v 13. storočí ako val obrov. O pôvode valov v tomto priestore, ktoré sa tiahnu od Štiavnického pohoria až po Budapešť, sú známe rôzne teórie. Najčastejšie sa v literatúre uvádza, že boli postavené v čase prítomnosti Rimanov na našom území, ktorí stavali podobné stavby na hranici svojej ríše, napr. Hadriánov val v Anglicku.

V Pečeniciach bol val postavený z dreva, hliny a kameňa. V krátkom úseku ešte vidieť jeho šírku - 15 metrov. Bližšie k dedine boli kamenné súčasti rozbité dynamitom a použité pri stavbách v obci. Podľa najnovšieho vyjadrenia geológov bol val výsledkom zápasu Keltov so Skýtmi v 4. storočí pnl.

Územie obce bolo osídlené aj po príchode Slovanov, prof. Jozef Bátora našiel črep z 9. storočia na povrchu pri pivnici pod kostolom.

O Pečenice sa zaujímal aj Andrej Kmeť, ktorý pôsobil v neďalekom Prenčove. Vytvoril si tu sieť pomocníkov, ktorí mu pomáhali pri vykopávkach a zbierali pre neho premety pre vnikajúce Národné múzeum v Martine, jedným z nich bol aj Michal Kočiš. V obci sa nachádza jeho korešpondencia a aj predmety, ktoré sa po smrti Andreja Kmeťa už nedostali do Martina.

Kostol s kaplnkami

Dominantou obce sú cirkevné objekty kostol a kaštieľ, ktorý bol pôvodne kláštorom. Najskôr bol v držbe premonštrátov, neskôr jezuitov a od roku 1776 Banskobystrickej kapituly. Najstaršou časťou kostola je tzv. kostôlčok, je to jeho neskororománsko-ranogotická časť.

Z najstaršieho obdobia sú zachované tri románske okná so šikmým ostením na južnej strane chrámovej lode. V 14. storočí v období gotiky bol kostol prebudovaný, pristavali sakristiu, z tohto obdobia je aj gotické lomené okno s mníškou a vstupný portál. V 18. storočí bola pristavená veža. Vnútorné vybavenie kostola je ovplyvnené barokom, z tohto obdobia je aj oltár, ktorý chcel Andrej Kmeť odniesť do múzea, ale Pečeničania nesúhlasili.

Prečítajte si Prečítajte si Mladý lekár z Levíc: Japonsko ma naučilo väčšej úcte, ľudia sú tam pokornejší Čítajte 

V 20. storočí boli pristavené dve kaplnky. Jedna z nich je kaplnka pre umiestnenie Božieho hrobu, ktorá bola postavená v roku 1935 na podnet bátovského farára Cyrila Čvirika. Boží hrob pochádza z dielne olomouckej firmy Zbitek. Božie hroby v Pečeniciach a v Pukanci sú jednými z mála dodnes zachovaných funkčných výrobkov tejto svetoznámej firmy.

Obnovený kaštieľ chátra

Ďalšou dominantou obce je kaštieľ. Mnohí ho poznali v nedávnej minulosti ako účelové zariadenie Elektrárne Mochovce. Súčasná podoba kaštieľa je výsledkom viacerých stavebných etáp. Bol postavený 16. storočí v renesančnom štýle. Po tom, čo prešiel do vlastníctva jezuitov, bol v 17. storočí barokovo prestavaný a v 18. storočí si ho prispôsobil aj posledný vlastník - kapitula. Tá ho vlastnila až do roku 1948, kedy bol zoštátnený a daný do užívania štátnym lesom.

Od roku 1953 kaštieľ užívala obec a JRD, čo sa odrazilo na jeho havarijnom stave. Vzhľadom na to, že išlo o pamiatku celoslovenského významu bolo v 80. rokoch minulého storočia rozhodnuté o jeho záchrane. Štát investoval do jeho obnovy viac ako 20 miliónov Kčs. V 90. rokoch ho reštituovala cirkev s tým, že ho využije na charitatívne účely. Objekt aj s lesmi, ktoré k majetku kapituly patrili, predali do súkromných rúk, odvtedy je nevyužitý a postupne chátra. Kaštieľ v Pečeniciach je ďalším z príkladov bezzubosti a neúčinnosti ochrany pamiatok na Slovensku.

Autor: Jarmila Bátovská