JABLOŇOVCE. Ďalšou malou obcou mimo hlavných ciest sú Jabloňovce, pôvodným menom Almáš.
Názov obce je veľmi starý. Obce s takýmto menom vznikali pri zrode uhorského štátu. Divé jablone použili na tvorbu tzv. zásekov, ktoré slúžili na ochranu najstaršej hranice formujúceho sa uhorského štátu. Obec bola križovatkou ciest z Pukanca na Banskú Štiavnicu a do Pečeníc a Bátoviec. Bola miestom, kde sa vyberalo mýto.
Z kopcov varovali pred Osmanmi
Jabloňovce môžu veľa ponúknuť milovníkom prírody, histórie, ale aj tradičnej kultúry. Okrem návštevy známej prírodnej rezervácie Jabloňovský Roháč môžete objať krásne staré lipy v areáli evanjelického cintorína.
PUTOVANIE REGIÓNOM: Anglickom sa tiahne Hadriánov val. My máme val obrov Čítajte V čase vhodných podmienok s dostatkom daždivých dní môžete návštevu lesa spojiť so zberom húb. Z vrcholov kopcov sa otvárajú krásne výhľady do susedných obcí, ktoré v minulosti (v 16. a 17. storočí) umožňovali varovať obyvateľov pred blížiacimi sa Osmanmi. Takýmto miestom je Stráž nad obcou, ktorá bola viditeľná z Varty na Kramárskom vrchu v susedných Bátovciach. Signály z týchto vyvýšených miest pomáhali našim predkom prežiť v ťažkej dobe.
Sedem mlynov
Les v Jabloňovciach sa rozprestiera aj v niekdajších viničných areáloch. Po fyloxére (voška viničová) na konci 19. storočia zostali mnohé vinice opustené, ale staré cesty, studničky, prepadnuté ľochy a viničné domčeky zostali súčasťou krajiny. Pri prechádzke lesom v časti Segíňov môžete natrafiť aj na tzv. spečený val, ktorý je dobre viditeľný v teréne aj v neďalekých Pečeniciach, Bátovciach a Žemberovciach. Potok Jablonianka bol zásobárňou vody pre sedem vodných mlynov, v čase sucha museli mlynári žiadať o vodu z Počúvadlianskeho jazera. Ako všimné im slúžila slanina a dobré víno.
PUTOVANIE REGIÓNOM: Mosty postavila Mária Terézia. Bola tu i Božena Němcová Čítajte Pri mlyne, ktorý dnes patrí rodine Dalmadyovej, si prídu na svoje najmä deti pri pohľade na stádo domácich zvierat.
Tolerančná lipa a zvonica
Za návštevu stojí aj evanjelický kostol a areál cintorína pri ňom. Podľa legendy sa na starých dverách kostola zachovali stopy zápasov z čias protireformácie. Pôvodne katolícky kostol prešiel v čase nástupu reformácie do vlastníctva evanjelikov, k tejto viere sa priklonila spočiatku väčšina obyvateľov obce. Vládnuci rod Habsburgovcov bol však tvrdým zástancom katolíckej viery, a tak to mali protestanti v krajine ťažké. Horné Jabloňovce patrili k Levickému panstvu, ktoré vlastnili Esterháziovci, hoci patrili ku katolíkom boli tolerantnejší a tu zostali v prevahe evanjelici. Dolné Jabloňovce získali na konci 17. storočia jezuiti, ktorí mali v držbe aj kaštieľ v blízkych Pečeniciach, a tí podľa zásady koho vláda, toho náboženstvo prinútili obyvateľov prestúpiť na katolícku vieru. Pri evanjelickom kostole stojí tolerančná zvonica s tromi zvonmi a chránená tolerančná lipa.
Za prehliadku stojí aj cintorín so zachovanými starými brhlovskými kamennými náhrobnými kameňmi a s početnými lipami.
Čo má spoločné Martin Kukučín a Jozef Kroner?
S evanjelickou farou, ktorá dnes slúži ako misijno-rekreačné zariadenie ECAV, je spojený pobyt Martina Kukučína v roku 1890 u evanjelického farára Juraja Slávika. Reálie tej doby opísal vo svojom diele Mišo, ktoré sa dočkalo aj filmovej verzie v hlavnej úlohe s oscarovým Jozefom Kronerom. Tento film je akýmsi oknom do života Hontu na konci 19. storočia.
Kamenné brány
Jabloňovce sú zaujímavé najmä pre milovníkov ľudovej kultúry. Čaro tejto obce objavili chatári a aj vďaka nim je mnoho domov zachovaných v pôvodnom stave aj so vzácnymi kamennými bránami z dielne brhlovských kamenárov. Z brán sa dozvieme meno staviteľa, rok výstavby, náboženstvo, brány sú ozdobené typickými ornamentmi. Ulica smerom k evanjelickému cintorínu by si určite zaslúžila byť pamiatkovou zónou. Po skúsenostiach z pamiatkovej zóny Bátovce môžeme povedať, že vyhlásenie za pamiatku je skôr ťarchou ako pomocou pre vlastníka nehnuteľnosti.
Najlepšie kone v regióne
Jabloňovce boli v minulosti vychýrené pestovaním ovocia a chovom najlepších koní v regióne, panstvo ich používalo na dlhé fúry do Viedne.
Levice: Mestský park vrátia do čias Schoellerovcov (FOTOGALÉRIA) Čítajte Kone z Jabloňoviec spomína vo svojom diele Z Uher aj Božena Nemcová: Když jsme jeli nedaleko dědiny Almášu, zdvihl se z příkopu polonahý chlapec, u něhož ležely dvě plné vrecka. Jedním trhnutím uzdy Mišo koně zastavil, chlapec hodil vrecka, v nichž byla píce pro koně, za naše záda na koč, s hbitostí cvičeného tělocvikáře vyšvihnul se na ně, a již zase cítili koně v povětří nad sebou fičet osudný bič, jako Damoklesův meč.
Podľa jej spomienok sa na cestu do Banskej Štiavnice pred Bohunicami pripájali jeden až dva páry koní z Jabloňoviec.
Pajty
Ku koloritu obce patria aj dodnes hojne zachované stodoly (pajty), ktoré boli v minulosti dôležitou súčasťou hospodárskeho dvora. V Česku sa tieto stavby stali súčasťou prezentácie tradičnej kultúry a kalendárnych zvykov a sú zaujímavou atrakciou najmä pre deti z miest.
Trochu excentricky leží časť obce Vináre, tu sa končí umelý kanál Mišpotok (názov je odvodený od nemeckého slova miešať), ktorý slúžil od 18. storočia na zásobovanie banských diel v chotároch Pukanca a Devičian vodou z novopostaveného tajchu na Štampochu.
Kam sa vybrať?
Bohunický hrádok. Nevynechajte možnosť nenáročného výstupu na najvyšší bod v Bohuniciach neďaleko Jabloňoviec, historické miesto Hrádok alebo návštevu Vodného mlyna na Sikenici.
Autor: Jarmila Bátovská
