Predstaviť Pukanec nie je ľahké. Jedni vám budú núkať (ne)zabudnuté baníctvo a iní svoju remeselnícku zručnosť. Budú vám hovoriť príbehy o sladkej cibuli, ktorú môžete hrýzť ako jablko i o starých materiach, ktoré si zlomili ruku pádom zo stromu pri zbere jahôd. Nevdojak vás vinári združení v Terroir Tekov ponúknu hontianskym vínom a katolíci porozprávajú o evanjelickom kostole.
Pukanec je pestrý, no podobne ako iné obce pod Sitnom zostane na veky v tieni Banskej Štiavnice. Žiadna diaľničná návesť vás sem nenasmeruje a na mapách vzbudí u cestovateľov úsmev svojím menom. Domáci vás však budú presviedčať, že o Pukanci vedel už Ptolemaios Klaudius v roku 161 po Kr. Azda keď o ňom vedel on a vznikli o ňom spisy vo Viedni či v Istanbule, bolo by dobré, keby ste ho navštívili aj vy a dozvedeli sa o ňom viacej.
Meno mesta a pukance
Súvisí meno obce s rozvinutým priemyslom výroby pukancov? Matej Bel vo svojich Notíciách zachytil príbeh z 18. storočia, v ktorom sa tradovalo, že dvaja saskí bratia „...duos fratres, ex Saxonia, ....“, ktorých mená sú „...alteri Bug, alteri Gans...“ založili dve osady, ktoré sa neskôr zlúčili v jedno mesto. Prebiehajúci výskum archivárov a historikov však naznačuje, že názov súvisí s iným krstným menom - Baka a má starší, zrejme slovanský základ v krstných menách rodu Hont-Poznanovcov.
Škoda Popular, Tudor, Sedan, Spartak či Octavia. Podpísal sa pod ne rodák z Pukanca Čítajte V roku 1270 získali štiavnickí mešťania od kráľa Bela IV. tri majetky - Devičany, Bohunice a Dekýš. Načasovanie nebolo najvhodnejšie, nakoľko sa v období vlády Štefana V. a Ladislava IV. Kumánskeho dohody nedodržiavali. Majetky niekoľkokrát zmenili vlastníka. Štiavnickí Nemci, možno zmienení Bug i Gans, našli výnosné ložisko a po nástupe Karola Róberta z Anjou, za vlády mocného Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý s obľubou odnímal majetky šľachticom a nechával si ich pre seba, založili v chotári týchto obcí v roku 1310 banské mestečko Németh Baku.
Väčšinu územia prevzali práve z Devičian a tak uhorskí pisári prevzali meno Devičian Baka a pridružili k nemu slovanské banya.
PUTOVANIE REGIÓNOM: Mali sedem mlynov a najlepšie kone v našom regióne. Viete, ktorá obec sa za Uhorska volala Almáš? Čítajte Zložitou cestou navzájom sa ovplyvňujúcich jazykov, nemčiny, maďarčiny, slovenčiny a latinčiny sa zrodil Buggantz, z ktorého hláskovou asimiláciou pri prepise nemecky, či slovensky hovoriacich úradníkov, sa „b“ zmenilo na „p“ a vznikol Pukanec. Závod na výrobu pukancov tu teda nehľadajte.
Hontianske mesto
Z bohatej baníckej minulosti sa nám zachovalo niekoľko stavieb hodných zastávky v obci. Farský kostol, ktorý si netreba mýliť s dominantným evanjelickým kostolom v strede námestia, nájdete stranou, v juhovýchodnej časti mesta. Okolo kostola je plot, ktorý sleduje pôvodné opevnenie mestského hradu, podobného tomu v Kremnici. Približne na mieste štyroch líp stála veža, stredoveká radnica. Na obnovu kostola prispel 500 florénmi v roku 1560 i Ferdinand I. V kostole je vystavený najstarší epigrafický prameň k dejinám Pukanca – náhrobný kameň z roku 1320, ktorý chráni prekrásna hviezdicová klenba v najväčšej z dvoch lodí. Bohatá sakrálna výzdoba s gotickými oltármi od majstra Pavla z Budína nadchne nejedného návštevníka.
PUTOVANIE REGIÓNOM: Mosty postavila Mária Terézia. Bola tu i Božena Němcová Čítajte Keď vyjdete z kostola, priamo pred vami, v strede Námestia mieru, sa týči zrekonštruovaný trojičný stĺp, postavený v roku 1740. Naľavo od neho je krásna baroková stavba budovy banského súdu – neskôr radnica a dnešný obecný úrad, kde okrem ochotnej rady, nájdete krásne fresky či mestský erb zo zbúranej mestskej brány. V dolnej časti námestia za autobusovou zastávkou pod katolíckym kostolom zazriete siluetu Sitna a keď sa pozriete dole, zistíte, že stojíte na protitureckom opevnení zo 16. storočia. Nedostavané opevnenie, ktorého veľkoleposť je vidieť najlepšie z bývalej vodnej priekopy zrekonštruovanej v roku 2014, objavíte po krátkej prechádzke okolo juhovýchodnej časti obce.
Banské diela
Ak sa rozhodnete pre dlhší výlet po okolí a spýtate sa, čo by som mohol vidieť, tak sa pripravte na túru po svahoch Agrašu a Tatiara. Občianske združenie Terra banensium – zem baníkov pripravilo náučný chodník s dvanástimi zastávkami nazvaný Po stopách starého rudného baníctva v Pukanci. Zavedie vás k banským dielam v Chorvátovej doline. Mapu nájdete priamo pod evanjelickým kostolom. Náročnejších turistov môže zlákať túra vedúca vyššie po masíve Agrašu. Nad Pukancom sú zvyšky banských diel, ktoré zatiaľ nie sú na mape tohto chodníka a vyžadujú si znalosť terénu. Rozsiahle tzv. pingové polia môžu byť aj zradné a nebezpečné, no so sprievodom sú úchvatným miestom pre celodennú túru plnú objavovania a hľadania zlata či kryštálov.
PUTOVANIE REGIÓNOM: Anglickom sa tiahne Hadriánov val. My máme val obrov Čítajte Voda zo Štampochu
Zaujalo vás banské dedičstvo a jeden náučný chodník vám nestačí? Občianske združenie Priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie pripravilo prvé zastávky k chodníku, ktorý má viesť až k Štampošskému tajchu (keď sa raz nadšencom podarí tento chodník dostavať, tak vás bude čakať 12-kilometrová túra). Zatiaľ sú dostupné iba niektoré tabule, ktoré nájdete vo východnej časti obce smerujúcej do Banskej Štiavnice. Presné informácie sú pri fontáne na námestí alebo na stránke občianskeho združenia či na stránkach projektu čiernediery.sk.
Úpadok baníctva a prerod mesta na obec
Najväčšia banícka sláva vyvrcholila v 14. až 15. storočí. Po vyhnaní Osmanov sa pokúsili o obnovu Habsburgovci a banská komora, no najjužnejšie stredoslovenské kráľovské mesto nenávratne stratilo svoj potenciál pre rozvoj moderného mesta na prelome 18. a 19. storočia. Vtedy došlo k útlmu baníctva do takej miery, že mesto stráca svoj status a mení sa na obec.
Do nenávratna sa stratil liečivý prameň, ktorý spomína Matej Bel a pri ktorom najprv vznikol tzv. Špitálsky kostol (ktorý čaká na svoje objavenie) spolu s pivovarom. Mestečko prišlo o klopačku, tolerančný kostol, vstupnú bránu a množstvo stredovekých domov, po ktorých zostali len pivnice.
Pukanec čakala po úpadku baníctva nová éra, v ktorej ho posledné dve storočia formovali remeselníci a zeleninári, evanjelickí vzdelanci, katolícki prisťahovalci z Oravy, Liptova či z Detvy. Ale o tejto významnej fáze vás presvedčíme v druhej časti tohto článku
Autor: Michal Bernát
