ŽELIEZOVCE. Jeho starý otec Ľudovít Dóka bol v 80. rokoch pretekárom F3/EASTERN a dvojnásobným majstrom Československa. Krisztian vtedy ešte nebol na svete.
Keď mal jedenásť rokov, kamarát ho zavolal pozrieť si motokrosovú dráhu v Sikenici a požičal mu motorku, aby si skúsil zajazdiť. Išlo mu to až tak dobre a zároveň ho to začalo až tak baviť, že sa rozhodol začať jazdiť. Starý otec mu kúpil motorku a stal sa jeho trénerom. Zakrátko sa Krisztian začal umiestňovať na popredných miestach motokrosových súťaží v kategórii SX.85. Okrem víťazstiev v súťažiach o rôzne poháre sa stal medzinárodným majstrom Slovenska. Motokrosu sa začal venovať aj rovnako talentovaný Krisztianov mladší brat Adrian, ktorý v kategórii SX.50 trikrát obhájil 1. miesto na majstrovstvách Slovenska.
Napriek úspechom a mnohým víťazstvám obaja súrodenci ukončili svoju pretekársku činnosť v motokrose. O nejaký čas sa však objavili na motokárových súťažiach. A rovnako, ako predtým na motorkách, darilo sa im aj na štyroch kolesách, aspoň čo sa týka pretekov a súťaží. Účasť však bola limitovaná ich finančnými možnosťami. Aj napriek tomu, že sa našli dvaja sponzori, najmä pre finančné problémy sa Adrian musel s motoristickým športom rozlúčiť.
Okresný súd v Leviciach nadstavujú. Takto bude vyzerať (+ FOTO) Čítajte Krisztian Vincze Dóka jazdí za rakúsky tím KRT Kirschenhofer Motosport. Je najrýchlejším pretekárom zo Slovenska jazdiacim v kategórii Rotax Max Senior. Má za sebou účasť na piatich slovenských kartingových pohároch, pričom v dvoch skončil na prvom mieste. Trikrát sa zúčastnil Moravského pohára, kde obhájil štvrté a tretie miesto a v tomto roku pre technické problémy skončil na deviatom mieste. Na majstrovstvách v rakúskom Brucku skončil ako najrýchlejší slovenský pretekár na tretej pozícii. Pripravuje sa na preteky v Rakúsku a Česku a koncom roka pravdepodobne štartuje na majstrovstvách sveta v Portugalsku.
V mikulskom parku majú nové lavičky a foto mapu Čítajte Krisztian, máš 17 rokov a si úspešný pretekár. Vždy si chcel byť pretekárom?
- Ani neviem, asi som vždy chcel byť pretekárom, športovcom.
Po vzore starého otca?
- Asi áno.
Začal si, keď si mal jedenásť.
- Áno. Kamarát jazdil, ale len ako hobby a keď som si to vyskúšal, vtedy sa to začalo.
Vraj sa ukázalo, že máš talent. Kedy prišiel prvý úspech?
- Asi prvým väčším úspechom bol pohár v Maďarsku, kde som skončil ako druhý. Potom prišli ďalšie úspechy na rôznych majstrovstvách a šampionátoch.
Medzitým začal úspešne pretekať aj tvoj mladší brat Adrian. A napokon ste s motokrosom prestali. Vraj aj pre finančné problémy. Prečo ste potom prešli na motokáry?
- Tiež v tom bol kamarát, vďaka ktorému sme si mohli vyskúšať motokáry v Dolnej Seči a išlo nám to dobre. Potom sme tam chodili trénovať, neskôr sme si vyskúšali aj pretekársku motokáru, aj to nám išlo celkom dobre, tak sme začali jazdiť.
Vraj ste dosiahli čas, aký majú skúsení jazdci, čo si všimli majitelia dráhy a zavolali vás na jednu zo súťaží...
- Áno, skončil som celkovo na treťom mieste, Adrian tuším na prvom.
Ale je to drahý šport...
- Áno. Strašne drahý.
Na čo ti najviac chýbajú peniaze? Na novú káru?
- Nie. Na to, aby som mohol jazdiť celú sezónu za nejaký dobrý tím. Účasťou na pretekoch si pretekár zlepšuje techniku.
Ako sa Adrian vyrovnal s tým, že prestal pretekať?
- V pohode. Jeho to nikdy až tak nelákalo, ako mňa. Jazdil, bol dobrý, ale on má aj iné záujmy.
Pretekal si na piatich slovenských kartingových pohároch, vo všetkých si dosiahol medailové umiestnenie a v dvoch si bol prvý. Bol si úspešný aj v dvoch moravských pohároch. Čo znamená jazdiť dvanásťhodinovky? Jazdiť dvanásť hodín v kuse?
- Nie. Je to v rámci tréningu v Bratislave. Striedame sa po hodinách, v tíme sme traja a je tam asi 15 tímov. Ale je to veľmi vyčerpávajúce už len tých dvanásť hodín tam byť.
Čo pre teba jazdenie znamená? Aký je to pocit?
- Na pretekoch veľmi nerozmýšľam, vtedy sa sústredím len na jedno - ako toho druhého predbehnem. Všetko ostatné ide bokom, hlava sa vtedy vypne. Je to však aj riskantné.
Rodičia sa o teba neboja? A ty?
- Rodičia to tak prijali. Niektorí pretekári sa boja, ale ja veľmi nie. U mňa to adrenalín spraví. Viem, že riskujem, ale to k tomu patrí. Že sa môžem niekde vykotúľať, s tým treba počítať.
Platí aj niečo také, že sa treba naučiť padať?
- V motokrose áno, na motokárach nie. V tomto je motokros určite nebezpečnejší.
Čo by si chcel v živote dosiahnuť?
- Pretekať, dokedy sa bude dať. Najradšej by som jazdil profesionálne za nejaký firemný tím.
Čo by si robil, keby si z nejakých dôvodov musel prestať pretekať? Študuješ odbor kuchár - čašník na Súkromnej strednej odbornej škole v Bátorovych Kosihách, kde ti vraj vychádzajú v ústrety, čo sa týka uvoľňovania z vyučovania.
- Chcem len pretekať. Ak by to však nešlo, skúsil by som podnikanie. Možno aj v odbore, ktorý študujem.
V základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským urobili nástenku, ktorá dokumentuje tvoje úspechy...
- Viem, videl som ju. Prekvapilo ma to, asi sú na mňa hrdí a pritom som nebol najlepším žiakom. Teší ma to.
Starý otec je obyčajne k svojim vnukom zhovievavý a tréner je niekto, kto drezíruje svojich zverencov. Ty máš trénera i starého otca v jednej osobe. Ako to medzi vami funguje?
- On je tréner, drezíruje ma, často sa hádame. Ale ide o šport.
