NOVÝ TEKOV. Pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky o obci otvorili v bývalej škole pamätnú izbu obce. Budova bola postavená v rokoch 1927 – 28.
Históriu približujú v bývalej škole
„Pamätná izba bola zriadená v budove bývalej školy – jednotriedky, ktorú si mnohí obyvatelia Nového Tekova pamätajú v súvislosti so svojimi školskými začiatkami. V rokoch 1938 až 45 tam bola aj colnica,“ povedal starosta Ladislav Nagy.
S myšlienkou vytvorenia pamätnej izby sa začali pohrávať pred tromi rokmi. „Chceli sme, aby budova vyzerala ako v minulosti, aby si zachovala pôvodný ráz. Aby to celé hovorilo o našej histórii,“ priblížil ďalej a pridal aj príklad: „Drevené okná sú vyrobené podľa starej fotografie.“
S renováciou budovy z počiatku minulého storočia začala obec v roku 2018 opravou strechy. Postupne vymenili všetky rozvody – plynu, vody, elektriny, kanalizácie. Osadili drevené okná, dvere, pribudli nové omietky, drevené podlahy.
Veľký prehľad bábätiek, ktoré sa narodili v Leviciach od začiatku tohto roka Čítajte Približne pol roka trvalo, kým priestory zariadili a doplnili zbierkovými predmetmi. Obci ich zapožičalo Tekovské múzeum, spolupracovali tiež s levickou pobočkou Archívu SAV. Autorkami výstavy sú historička Margaréta Nováková a archivárka Jarmila Bátovská.
Sochy v životnej veľkosti
Podľa slov starostu Ladislava Nagy ide o miesto, ktoré prepojí súčasné dianie v obci s jej minulosťou. S prispením autoriek sa objavili dávno zabudnuté informácie o vtáčikárstve, kúpeľníctve alebo plávajúcom mlyne na území Nového Tekova. Architektonický návrh úprav budovy pamätnej izby a jej okolia vypracoval Ing. arch. Zsolt Papp. V expozícii sú drevené sochy a rezbárske práce umeleckého rezbára Mátyása Nagya s kolektívom.
Z Nitry do Levíc? Cez Čaradice! Čítajte Sochy v životnej veľkosti zachytávajú typické výjavy z histórie obce. Napríklad džokeja sediaceho na vozíku – sulke, do ktorej sa zapriahal kôň. Mních zase oddychuje v kadi s vodou aj vďaka tomu, že v 13. – 14. storočí prekvitalo na Hrone kúpeľníctvo. Vedľa neho je vyobrazený vtáčkar, ktorého úlohou bolo chytať a dodávať panstvu na dvory obľúbené pochúťky – jarabice, škorce, bažanty, prepelice. Vtáčik bol vyobrazený na staršom erbe Nového Tekova.
Rybár loví ryby do čerene (siete), remeselník sa venuje výrobe a dievčatko v kroji stojí pri lavici v triede. Ako hovorí M. Nováková, táto figurína vznikla podľa reálneho dievčaťa z dobovej školskej fotografie, ktorá je zavesená na stene. Ďalšiu časť expozície tvorí maketa vodného mlyna, ktorý bol špecifický tým, že plával na hladine rieky a vodné koleso bolo ukryté v jeho útrobách.
Schoellerovci
Podľa J. Bátovskej chceli, aby výstava nebola len „na pozeranie“, ale aj „na chytanie“. „Keď sem prídu deti, môžu si sadnúť na koč alebo na tieto drevené stoličky,“ ukazuje na sedáky v „jazdeckom“ štýle.
Expozícia dokumentuje aj najstaršiu históriu obce, obraz o nej poskytujú archeologické nálezy. Zapožičalo ich Tekovské múzeum.
Pečať Novému Tekovu a Šándorhalme vtlačila rodina Schoellerovcov, ktorá bola majiteľom majera. Chovali sa tu kone pre celé Schoellerovo panstvo a časť budov horného a dolného majera existuje dodnes. Citlivou oblasťou, ktorej sa expozícia venuje, je výmena obyvateľstva s Maďarskou republikou v roku 1947.
Najväčšiu časťou expozície je spomienka na slávu žrebčína známeho chovom koní Nónius ako i klusákov, ktoré sa začali chovať v 70. rokoch. Expozícia odráža lesk a slávu tekovského žrebčína, na ktorú môžu byť obyvatelia, napriek smutnej súčasnosti, hrdí.
