Uhliská tvoria dve časti: Uhliská, ktoré vznikli v horskom sedle v častiach zvaných Kolibisko či Roveň, a Uhliské Majere, ktoré sa stali súčasťou obce v roku 1953 pri oddelení sa od Pukanca.
Vďaka tomu sa najvyššie položená obec Levického okresu môže pochváliť najnižším bodom pri Štampošskom potoku vo výške cca 330 m. n. m. a najvyšším bodom Drieňov vo výške 767 m. n. m.
Prírodné krásy a Štampošský jarok
Chotár obce spadá takmer v celej ploche do CHKO Štiavnické vrchy, prevažne do 2. stupňa ochrany. V lesoch môžete bežne stretnúť diviaky, srny či jelene a muflóny. Pozorné oko nájde salamandru, slepúcha či raky v potokoch a na lúkach vzácne druhy slovenských orchideí, zvončeky či polia materinej dúšky, po ktorých voňajú celé lúky.
Okrem kvetmi zaliatych lúk, svetlých lesov, ale aj tmavých húštin, zaujme vodopád pomenovaný po doline ako Rudniansky, ktorý domáci nazývajú „Kde s kemeňa voda padá“. Oplatí sa ho navštíviť najmä na jar či jeseň, kedy je v ňom najviac vody.
Na južných svahoch sa dochovali pozostatky banského diela - jarku, ktorý mal doviesť vodu z tajchu na Štampochu k pukanským baníkom. Väčšia časť jarku, zväčša neoznačená a na mnohých miestach zničená lesnými cestami a potokmi, je viditeľná v uhliských lesoch nad Majermi. Veríme, že jedného dňa sa miestnym nadšencom z Pukanca a Uhlísk podarí vyčistiť celú trasu a bude možné prejsť po 12 kilometrov dlhom náučnom chodníku.
Čo má niekdajšie mesto Pukanec spoločné s pukancami? Čítajte Kostol, cintorín a škola
Okolo hraníc pukanského chotára sa viedli spory s Levickým panstvom. Osada uhliarov mohla vzniknúť pred vyriešením sporu. V listine z roku 1602, dochovanej vo viedenskom archíve, sa spomínajú páni z Levíc, ako prekážka rozvoja baníctva v Pukanci. Okrem iného obmedzovali baníkom prístup k drevu a uhliu. Príslušnosť Uhlísk k Pukancu bola zrejme vyriešená až v 17. storočí, kedy došlo k ustáleniu chotára Pukanca a s ním aj Uhlísk. Obyvatelia osady získali špecifický status, mali právo zvoliť si vlastného richtára (prvého známeho richtára, podliehajúceho Pukancu, si Uhlišťania zvolili v roku 1682) a ako erárni zamestnanci nemuseli narukovať, či mali istý príjem pri spracovaní dreva v miestnych lesoch.
Cibuliari, stromová jahoda, hrnčiarstvo a škridle. Viete, o ktorú obec v našom regióne ide? Čítajte Osadu, ako ju poznáme dnes, osídľovali rody z Oravy, Liptova či Podpoľania v priebehu 16. storočia. Pre nedostatok iných prameňov je najlepším dôkazom kontinuálny výskyt priezvisk, ktoré nachádzame nepretržite 300 rokov v dochovaných listinách a matrikách. Niektoré priezviská priamo súvisia s Oravou - Ľauko, Tvrdošíny či Arvaj, iné ako Ľupták prišli z Liptova, Novák z Poľska či Bernát z Detvy. Jeden z priamych dôkazov príbehu osídľovania Uhlísk je matričný zápis z roku 1901 - vo veku 96 rokov zomrela Veronika Oravecz, ktorej rodičia pochádzali z obce Štefan na Orave.
Uhliská boli prevažne katolícka obec a už v priebehu 18. storočia sa nám v archíve dochovali spisy, v ktorých sa riešila príslušnosťou k farnosti podľa vzdialenosti. Vzdialenosť sa napokon vyriešila v roku 1897, keď si Uhlišťania postavili kostol. Za kostolom, cestou na Packár, nájdete starý cintorín, pochovávali doň od roku 1899 do roku 1955 a ešte dnes tam nájdete staré pomníky či zabudnuté kríže. Nový cintorín je vlastne starším cintorínom, na ktorom pochovávali pred rokom 1899, ale následne aj po roku 1955.
Anglickom sa tiahne Hadriánov val. V našom regióne máme val obrov Čítajte Medzi kostolom a starým cintorínom stojí múrom obohnaná budova, dnes v súkromných rukách. Ide o budovu školy. Pôvodne pôsobili v dedine cirkevní učitelia, učiaci v súkromných domoch. K výstavbe budovy školy došlo v 20. rokoch 20. storočia. V novej budove sa začalo vyučovať v roku 1927 a počty žiakov dosahovali aj viac ako 100 detí.
Uhliská a vojny
Pukanec a s ním Uhliská i Majere, boli vstupnou bránou pre útoky na Banskú Štiavnicu. V prameňoch nachádzame záznamy o bojoch uhorských povstalcov a cisárskych vojsk v roku 1849 na Štampochu. Na tom istom mieste sa odohrali aj strety maďarských vojsk s československou armádou v období vzniku Československa.
Mali sedem mlynov a najlepšie kone v našom regióne. Viete, ktorá obec sa za Uhorska volala Almáš? Čítajte Počas druhej svetovej vojny sa mnohým stal takmer osudným zásah Nemcov na Hromnice v roku 1945. Ako „odplata“ za podporu partizánov, odvliekli nemecké komandá 103 chlapcov a chlapov cez Nováky na nútené práce do Nemecka, kde skončili v pracovnom tábore v Biberach an der Riss. Ženy, deti a starcov sústredili a zamkli do kostola (len dva týždne predtým zničili a vyvraždili Kľak a Ostrý Grúň). O mesiac na to, oslobodila Červená armáda Uhliská, no Uhlišťania nenašli pokoj, pokým sa v priebehu leta 1945 nezačali vracať zo zajatia. V našej rodine sa dochovala spomienka na prvé stretnutie s černochmi, ktorí obdarovali môjho deda na cestu topánkami, ktoré im napokon zhabali československé vojská.
Osamostatnenie obce od Pukanca
Vychádzajúc z matričných záznamov, Uhlišťania sa väčšinou sobášili navzájom, prípadne s obyvateľmi Dekýša, Vysokej či Rudna. Rozpor medzi evanjelickou väčšinou a katolíckou menšinou, či pohľad Pukančanov na Uhliská ako menej významnú perifériu, spôsobil komplikované vzťahy, ktoré napokon vyústili k procesu odčlenenia sa od materskej obce Pukanec. Prvú žiadosť z roku 1939 ministerstvo vnútra zamietlo. Uhlišťania sa nevzdali a podali v roku 1940 druhú žiadosť no tá bola odsunutá ad acta. Napokon v roku 1946 poslali ešte jednu žiadosť a zbor povereníkov sa na zasadnutí 9. 12. 1952 uzniesol osamostatniť osadu počnúc 1. januárom 1953. Po osamostatnení obce sa začalo dobiehať zanedbané, vybudovali sa cesty, elektrické a telefonické vedenie, knižnica a zaviedol sa autobusový spoj z Levíc a do Banskej Štiavnice. V roku 1969 sa dokončila výstavba turistickej chaty a dnes už nefunkčného lyžiarskeho vleku.
Chatári, párance, turistika
Pokles počtu obyvateľov je zreteľný a zrejme nezastaviteľný. Aby ste si to vedeli predstaviť lepšie, tak v roku 1952, v čase oddelenia sa od Pukanca, nahlásili Uhlišťania 900 a v roku 2017 len 184 obyvateľov. V dôsledku toho je v súčasnosti veľká časť domov opustených a čaká na chatárov, ktorí si ich odkúpia a opravia na svoj obraz. Pre rodákov zostávajú len spomienky na preplnený kostol pri príležitosti sviatku sv. Michala, ktorému je kostol zasvätený či na pukanských požiarnikov privážajúcich pitnú vodu v letných horúčavách i bohatú nádielku snehu.
Ak by bol svet spravodlivý, tak by ste Uhliská poznali vďaka párancom, ktoré si privlastnili Pukančania, odvolávajúc sa na to, že Uhliská kedysi patrili pod Pukanec. Dnes vás oslovia svojou tichou krásou, prírodou, ktorú objavíte na značených turistických trasách. Ak sa nebojíte a odbočíte, nájdete výhľady na Hont i Tekov z Táľov či Dolinky alebo na Sitno z Felíčky.
Pokiaľ máte chuť na chvíľu vypadnúť z kaviarní či nákupných centier, vyberte si turistiku na konci okresných ciest. Uhliská môžu byť začiatkom vašej túry po Rudnej magistrále do Banskej Štiavnice či Pohronia, či koncom celodennej túry z Tlmáč. Každopádne sa oplatí sem zablúdiť a uniknúť pred davmi turistov.
Autor: Michal Bernát
