LEVICE, SEATTLE. Filip Tuhý je vyštudovaným informatikom. Už počas vysokej školy absolvoval viacero zahraničných stáží, ktoré mu dopomohli k práci vývojára softvéru v USA, okrem iného aj v spoločnosti Amazon.
Žije v Seattli a aktuálne je trénerom parkouru. Medzinárodný certifikát získal ako jediný Slovák. S pohybovým športom začínal už v čase štúdia na levickom gymnáziu.
Po absolvovaní levického gymnázia ste študovali na Fakulte informatiky a informačných technológií STU v Bratislave. Čo rozhodlo, že sa vydáte týmto smerom?
- V závere základnej školy som netušil, čo budem študovať na vysokej škole, gymnázium mi umožnilo sa „rozkukať“ sa. Na FIIT som študoval informatiku, maturoval som z informatiky a matematiky. Boli sme dvaja z triedy a asi piati z ročníka, ktorí sme skončili na FIIT. Voľbu vysokej školy hodnotím pozitívne, určite som sa naučil všetky základy potrebné vedomosti na začatie kariéry.
Po získaní bakalárskeho titulu ste boli na ročnej stáži v americkom Michigane. Kde konkrétne ste tam pôsobili a čo bolo cieľom stáže?
- Na stáž som sa prihlásil cez IAESTE, čo je študentská organizácia, ktorá spája firmy so štážistami. Bola to jedna z mála stáží na celý rok, keďže študenti zvyčajne uprednostňujú stáže počas leta. Pracoval som v meste Ann Arbor vo firme Menlo Innovations, ktorá sa zameriava na výrobu špecializovaného softvéru podľa požiadaviek zákazníka. Pracoval som od prvého dňa ako programátor a rovnocenný člen tímu. Jeden z hlavných projektov, na ktorom som pracoval, bol prístroj veľkosti mikrovlnky, ktorý analyzoval vzorky krvi na základe počtu červených krviniek (flow cytometer).
Mladý lekár z Levíc: Japonsko ma naučilo väčšej úcte, ľudia sú tam pokornejší Čítajte Táto stáž mi určite otvorila oči a ukázala mi, aký je svet veľký a koľko sa toho dá vidieť a spoznať. Počas tejto stáže som absolvoval výlet, kde sme s ostatnými stážistami prešli USA autom po slávnej Route 66.
Absolvovali ste aj ďalšie stáže - v rámci Erasmu v Estónsku a následne ste rok pôsobili v San Franciscu. Čo vám dali po profesionálnej stránke a čo po osobnostnej? Odporúčali by ste mladým ľuďom ísť „do sveta“ a takto získavať poznatky priamo v praxi?
- Aj vďaka skúsenostiam zo stáže v San Franciscu som bol pozvaný na pohovor do Amazonu v Seattli, ktorý som úspešne absolvoval a prijal pracovnú ponuku. O Seattli som veľa nevedel, ale v San Franciscu mi už bolo trochu dlho takže zmenu som vnímal pozitívne.
Levičan hviezdi na baletných doskách v Zürichu Čítajte Myslím si, že život v zahraničí nie je pre každého, ale každý by mal ísť vyskúšať si, aké je to žiť niekde inde aspoň na rok, pretože počas jedného leta, čo je zvyčajná dĺžka stáže, je ťažké spoznať krajinu a jej obyvateľov. Taktiež spoznanie iných kultúr je neoceniteľné pre budovanie či už kariéry alebo bohatého osobného života. Keďže som si niekoľkokrát vyskúšal, aké to je prísť do cudzej krajiny a nepoznať nikoho, tak rozumiem, aké stresujúce to môže byť. Vzdialenosť od rodiny, kamarátov a všetkého známeho sa zdá sprvu nekonečná. A, samozrejme, že strach z neznámeho je skutočný. Chvíľu to trvá, kým si človek zvykne a nájde nový okruh priateľov.
Pracovne ste potom zakotvili v spoločnosti Amazon, ktorá prevádzkuje jeden z najstarších a najväčších internetových obchodov na svete. Ako by ste opísali túto firmu, ktorá, mimochodom, medzičasom otvorila pobočku aj na Slovensku? Čo bolo vašou náplňou?
- Amazon je obrovský kolos. Ja som pracoval ako programátor v oblasti finančných technológií. Firemná kultúra bola veľmi rozmanitá a otvorená. Niekoľkokrát do roka sme mali rôzne oslavy pri príležitostiach iných kultúr, napríklad čínsky Nový rok, indický sviatok Holi atď. Pracoval som v medzinárodnom tíme, ale, bohužiaľ, som si nenašiel veľa kamarátov v práci. Takže po väčšine to bolo len veľmi profesionálne prostredie.
V Amazone ste po dvoch rokoch skončili, ale v Seattli ste ostali. Zmenili ste prácu, venujete sa úplne niečomu inému, ako sú informačné technológie. Čím vás parkour zaujal? Ako dlho sa mu venujete? Čo je potrebné k tomu, aby ste mohli stať trénerom?
- Parkouru som sa začal venovať už na strednej škole okolo roku 2005. Počas vysokej školy som parkour odsunul na vedľajšiu koľaj, ale po príchode do San Francisca sa stal opäť mojou hlavnou záľubou. V parkoure oceňujem slobodu sebavyjadrenia a stále po toľkých rokoch ma to baví a stále sa posúvam ďalej. V USA je zvyčajne potrebné mať absolvovaný jeden z niekoľkých parkour trénerských certifikátov. Ja, ako jediný Slovák, mám absolvovaný medzinárodne uznávaný certifikát A.D.A.P.T., stupeň 1 a pracujem na druhom stupni.
Je v Štátoch tento druh pohybového športu obľúbený? Aké sú tam možnosti v porovnaní so Slovenskom?
- V USA je parkour obľúbený, v niektorých štátoch je dokonca zaradený do programu telesnej výchovy. Taktiež je tu viac špecializovaných parkour telocviční. Parkouru sa v USA venujú všetky vekové kategórie, v Seattli sú to prevažne 23- až 35-roční, ale na našich komunitných stretnutiach máme aj niekoľko 60-ročných. Ja sa momentálne pracovne venujem prevažne deťom okolo veku 7 až 12 rokov.
Pri trénovaní parkouru vždy začneme rozcvičkou, keďže ide o fyzicky potenciálne náročný tréning. Súčasťou tréningu je vždy posiľňovanie s vlastnou váhou a behanie na kondíciu.
Čo sa týka samotnej technickej časti tréningu, často ide o rôzne druhy preskokov cez prekážky, ako sú lavičky, múriky, ďalej tréning rovnováhy - chôdza na zábradliach, lezenie po stromoch atď.
Parkour telocvične majú rôzne drevené prekážky rozdielnych veľkostí a často klietku postavenú z lešenia, na ktorej sa parkouristi môžu hrať. Mojich študentov sa snažím učiť nielen fyzickú stránku, ale aj mentálnu, ako prekonať strach a vyrovnať sa s prekážkami, taktiež aj jednou z hlavných myšlienok parkouru: Buď silný, aby si bol užitočný. To sa snažíme vštepiť do mysle študentov.
Plánujete sa niekedy vrátiť späť k tomu, čo ste vyštudovali, alebo sa vidíte úplne niekde inde?
- Momentálne určite uprednostňujem prácu trénera, kde sa hýbem viac a nesedím celý deň za počítačom. Taktiež uprednostňujem viac voľného času, keď môžem ísť na turistiku na pár dní a nie je to taký problém, ako by bol s normálnou prácou. Taktiež ale hovorím, že ak by som musel, tak sa vždy viem vrátiť k programovaniu a je to taký bezpečnostný záložný plán.
Čo vám na živote v Spojených štátoch vyhovuje a čo vám chýba? Plánujete svoj život v zahraničí alebo zvažujete nad možným návrat na Slovensko?
- Čo sa životu v USA týka, vyhovuje mi sloboda možností, napríklad na Slovensku by som mal oveľa menšiu šancu pracovať ako tréner parkouru a uživiť sa tým. Určite mi chýba rodina. Napriek tomu, že vďaka všetkým technológiám sme v celkom blízkom kontakte, osobným stretnutiam sa to nevyrovná. Návrat na Slovensko úplne nevylučujem, ale momentálne sa neplánujem vrátiť.
