LEVICE. Napriek tomu, že jej oficiálny názov je Stredná odborná škola pedagogická, my Levičania ju voláme len jednoducho: Pegéčka. Je priam neuveriteľné, že svoje brány otvorila už pred 150 rokmi.
Verejná zbiera na stavbu
Bolo to presne 20. októbra 1870, keď do školských lavíc kráľovského učiteľského ústavu zasadlo prvých 27 budúcich učiteľov. Ako každá začínajúca inštitúcia, tak aj učiteľský ústav od počiatkov zápasil s mnohými problémami, medzi ktorými rezonovali hlavne priestorové nedostatky. Vďaka zanietenému vedeniu a pochopeniu mestského magistrátu si však škola v každom čase poradila. Podmienky pre zriadenie školy ešte v roku 1869 tlmočil mestskému zastupiteľstvu v Leviciach Lukács Mácsay, vtedajší školský inšpektor Tekovskej a Hontianskej župy, neskorší levický mešťanosta. Ministerstvo požadovalo od mesta vhodný pozemok a stavebný materiál. Ďalšou podmienkou bolo zriadenie internátu a cvičnej školy. Finančné prostriedky na stavbu učiteľského ústavu sa vyzbierali vo verejnej zbierke a z nich sa zakúpil vhodný pozemok na ľavom brehu Pereca. Napriek tomu, že bola výstavba budovy školy ešte len v začiatkoch, vyučovať na kráľovskom štátnom učiteľskom ústave v Leviciach sa začalo v prenajatých priestoroch tzv. Kazyho domu na Pánskej ulici. V tej dobe tvorili pedagogický zbor len štyria učitelia.
V duchu secesie
Učiteľov nerozdelilo ani 60 rokov od skončenia školy Čítajte V roku 1873 sa škola presťahovala do novej budovy (dnes fara Reformovaného kresťanského cirkevného zboru v Leviciach), ktorá bola vybavená učebňami a riaditeľským bytom. Súčasťou školského areálu bola i štvortriedna cvičná škola, záhrada a včelín. Pôvodné trojročné štúdium sa v roku 1882 predĺžilo na štvorročné. Postupný nárast študentov si vyžiadal výstavbu novej, modernej školskej budovy v duchu secesie. Trojposchodový školský palác na Kalvárskom kopci s veľkorysými priestormi sprístupnili v školskom roku 1911/1912. Zahŕňal v sebe všetko, čo si len študent tejto doby mohol priať – internát, jedáleň, telocvičňa, bohaté kabinetné zbierky, meteorologická stanica, cvičná záhrada či vinohrad.
Študoval tu budúci africký cestovateľ
V preparátorskej dielni vznikali pod vedením profesora Krieka mnohé učebné pomôcky. Vychoval takého velikána preparovania, akým bol Kálmán Kittenberger, známy africký cestovateľ. Popri praktických zručnostiach nezaostávala ani intelektuálna stránka študentov, ktorú si cibrili v školskej knižnici a v mládežníckom samovzdelávacom krúžku, ktorého stretnutia s veľkým záujmom navštevovala aj mestská inteligencia.
Kálmán Kittenberger, takmer zabudnutý dobrodruh z Levíc Čítajte Škola vo svojej histórii prežila i zásadné zlomy, ktoré poznačili jej ďalšie smerovanie. Nezlomili ju ani také udalosti ako zabratie jej priestorov pre poľnú nemocnicu počas prvej svetovej vojny, väznenie profesorov počas bojov o Slovensko v roku 1919, nákaza španielskou chrípkou, či premiestnenie ústavu do Novej Bane a jej následné zrušenie.
Životaschopná inštitúcia v nasledujúcich rokoch ešte viackrát ukázala vôľu žiť a pracovať na poli vzdelávania. V povojnových rokoch sa popri učiteľoch pre ľudové školy začali vzdelávať aj učiteľky pre materské školy, neskôr pre národné školy. Od roku 1965 škola poskytovala vzdelanie i vychovávateľom školských družín, detských domovov a domovov mládeže a to aj s vyučovacím jazykom maďarským.
Absolvent školy je úspešným lekárom Čítajte Škola menila názov
Škola niekoľkokrát pohotovo zareagovala na výzvy rýchlo sa meniacej doby a rozšírila ponuku študijných programov presahujúci pôvodný rámec prípravy pedagógov. V roku 1996 otvorila študijný odbor sociálno-výchovný pracovník so zameraním na oblasť sociálnej práce, v roku 2005 odbor kultúrno–výchovný pracovník na oblasť kultúry, tvorivý odbor animátor voľného času (2008), neskôr pedagogické lýceum (2012) s humanitným zameraním. V súčasnosti odborná škola ponúka štúdium v odboroch učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo, sociálno-výchovný pracovník a pedagogický asistent, zároveň externú formu štúdia v odbore učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo.
Pedagogickú školu spojila so športom. Oplatilo sa Čítajte Škola v uplynulých desaťročiach zmenila svoj názov niekoľkokrát. Čo je však nemenné je genius loci tohto miesta s takou výnimočnou históriu a architektonickým bohatstvom. Ostávajú i zanietení pedagógovia, ktorí v porovnaní s minulosťou čelia oveľa náročnejším pedagogickým a výchovným situáciám (výzvam).
Pár slov jubilantke
Drahá naša Alma mater, s hrdosťou a hlbokou pokorou si uvedomujeme to nesmierne privilégium, že môžeme stáť pri tvojom významnom jubileu. Do ďalších 150 rokov Ti prajeme, aby si zachytila nové trendy, aby si dokázala aj naďalej vychovávať nových, kvalitných študentov, nielen s teoretickými, ale aj s praktickými zručnosťami a aby si patrila medzi najlepšie školy nášho mesta.
