LEVICE. Lekýr, Lekér a dnes Hronovce. Obec vznikla v roku 1968 zlúčením Čajakova, Domaše a Vozokán nad Hronom.
Kedysi tu bolo opátstvo, dochovala sa po ňom kronika. Tekovské múzeum v Leviciach ju získalo v zúboženom stave. Podobne aj ďalšie dva rukopisy: Zápisničnú knihu Obecného zastupiteľstva v Bajke (1904 - 1921) a Zápisnicu Obecného zastupiteľského zboru obci Čajkov (1887 - 1901).

Táto trojica rukopisov prešla nedávno „skrášľovacou kúrou“. Do rúk ich dostal reštaurátor. Za štyri mesiace zrenovoval tri knihy, ktoré boli v najhoršom stave z približne tridsiatky rukopisov múzejnej zbierky. Odborná knižnica obsahuje celkovo vyše 16-tisíc zväzkov, z toho starých tlačí sú približne dve tisícky.
Čierny atrament
Začali ju písať v 20. rokoch 19. storočia, ale keďže ide o kroniku, pisateľ sa vracia v histórii opátstva do 14. storočia. V Kronike Lekýrskeho opátstva je ako prvý spomínaný rok 1319. Posledný záznam zapísali v roku 1938 pri príležitosti pripojenia obce k Maďarskému kráľovstvu.

Čiernym atramentom je celkovo popísaných 251 strán, najskôr v latinčine, neskôr v maďarčine.
Nikola Mihálová, historička Tekovského múzea v Leviciach, si navlieka biele rukavice, a začne v objemnej knihe listovať. „Pri manipulácii bolo cítiť pleseň. Spôsobili ju mikrobiologické organizmy, preto bolo základom kroniku vydezinfikovať,“ približuje reštaurátorský postup, ktorým v minulých týždňoch zväzok prešiel.
Aj ďalšie dva rukopisy - knihy obecných zastupiteľstviev z Čajkova a Bajky – vykazovali podľa jej slov poškodenie.
„K reštaurátorským postupom patrí napríklad prieskum rukopisu, ktorý zahŕňa skúšku stability písacích materiálov, meranie pH či mikrobiologický rozbor. Rukopisy prešli dezinfekciou v dezinfikačnej komore, mechanických čistením a doplnili sa ich chýbajúce časti. Na mieru boli vyrobené špeciálne ochranné puzdra z pH alkalickej lepenky, ktorá ich chráni pred priamym svetlom, nadmernou vlhkosťou a výkyvmi klimatických podmienok,“ pridáva.
Ponoria sa do študovania starých záznamov
Ako ďalej hovorí, nešlo len o „vylepšenie vzhľadu“. Reštaurovanie týchto zbierkových predmetov umožní bezpečnú a jednoduchú manipuláciu s rukopismi či už na bádateľskej alebo výstavníckej úrovni.
„Tu však práca múzejníka nekončí, rukopisy je naďalej potrebné skúmať a odhaliť tak tmavé miesta v histórii spomínaných obcí, priniesť verejnosti nové poznatky z hľadiska našich regionálnych dejín,“ vysvetľuje ďalej.
O kláštore vie málokto
Podľa slov historičky z trojice rukopisov je nepochybne najzaujímavejšia Kronika Lekýrskeho opátstva. Benediktínske opátstvo v blízkom Hronskom Beňadiku je verejnosti známe. „Málokto však vie, že benediktínsky kláštor sa nachádzal aj v dnešnej dedinke Hronovce. Dejiny a okolnosti založenia tohto stredovekého kláštora dodnes nie sú známe. Pozoruhodné je, že vznikol len deväť kilometrov od iného kláštora – premonštrátskeho konventu v Bíni s dodnes zachovaným kláštorným kostolom,“ rekapituluje.
Prvá písomná zmienka o opátstve v Lekýri je z roku 1256, kde sa uvádza ako Abbatis de Sereful (Serafínovo opátstvo). Pomenovanie Serefful, Serephel sa pravdepodobne vzťahuje na meno zakladateľa kláštora – bližšie neznámeho Serafína.

„Dobové písomné pramene nám o kláštore prezrádzajú pomerne málo. Napríklad jedna listina z roku 1320 označuje mníchov Fridricha a Ulricha za benediktínov. Je to dôležitá zmienka, pretože potvrdzuje, že kláštor patril k benediktínskej reholi.“
Starý a zadlžený opát
V roku 1332 opát Mikuláš zaplatil vyberačom desiatkov pre pápežskú stolicu pol marky, čo naznačuje, že kláštor nepatril medzi bohaté inštitúcie. Na začiatku 16. storočia prežívalo opátstvo úpadok.
„Keď v roku 1508 prišli na kontrolu vizitátori, našli kláštor takmer opustený. Žil v ňom už len starý a zadlžený opát. Podľa svedectva vizitátorov bol kláštor úplne zanedbaný a každým dňom sa menil na ruiny. Zakrátko nato zanikol,“ pridáva dôležitý medzník opátstva.

Titul opátstva sa istý čas ešte udržal, no mnísi sa sem už nevrátili. „Z kláštorných budov sa dodnes čiastočne zachoval len Rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Spasiteľa, ktorého výstavba sa datuje do obdobia 1220 – 1240. Zreštaurovaná kronika v zbierke múzea môže priniesť nové informácie k histórii Lekýrskeho kláštora, života mníchov i okolností jeho zániku. Úlohou historikov bude tieto tajomstvá odkrývať,“ naznačuje ďalšie využite dobových záznamov. Podobne tak ďalšie dva zrenovované rukopisy obecných zastupiteľstviev z Bajky a Čajkove môžu významne napomôcť pri tvorbe obecných monografií.
Tekovské múzeum ich mohlo tento rok zreštaurovať vďaka finančným prostriedkom z Fondu na podporu umenia.