Aké boli vaše začiatku pri hokeji?
– Otec nás už od malička brával na štadión, keďže starší brat už hrával hokej. Tam sme k tomu hokeju tak začali viac inklinovať a trávili sme teda viac času so starším bratom na hokejovom štadióne. Ďalším taký faktorom bolo, že keď sme boli malí, tak boli tuhé zimy a vždy býval pred bytovkou urobený ľad, tak sme si tam chodili s bratmi zahrať. Následne ma zobrali starší chalani medzi seba a spolu s bratom sme s nimi hrávali. Také boli naše začiatky s korčuľovaním.
V mladosti ste uvažovali aj nad iným športom, alebo vždy vás držal hokej?
– U nás to bol vždy hokej, keď ako som už povedal, tak aj starší brat hrával a aj veľa mojich kamarátov hrávalo pred bytovkou. Prišlo sa zo školy, všetci zobrali hokejky a išlo sa hrať. Vtedy bola ešte iná doba.
Ste veľkou raritou na Slovensku, keďže hrávate s vašim dvojčaťom. Nemajú vaši spoluhráči problém vás rozoznať?
– Je to proste len o zvyku. Najskôr spoluhráči tvrdili, že sa veľmi podobáme, ale keď nás lepšie spoznali, tak už pochopili určité odlišnosti. Vždy to ľudom chvíľku
