LEVICE. V nedeľu 2. mája uplynulo 140 rokov od smrti najstaršieho syna Janka Kráľa, ktorý študoval a pôsobil v Leviciach. Rodina žila aj v Zlatých Moravciach.
Najstarší syn
Vladimír Všeslav, ktorý neskôr začal používať krstné meno Aladár, sa narodil 15. marca 1852 v Balašských Ďarmotách, kde v tom čase jeho otec Janko Kráľ pracoval ako stoličný pisár. K prvorodenému Vladimírovi postupne pribudli ešte súrodenci Mladen Radivoj Basilius (1853 - 1940), Anastázia (1857 - 1933) a najmladší Ivan Ján (1861 - 1885).
Rodina od roku 1862 žila v Zlatých Moravciach, kam Janka Kráľa začiatkom roka preložili za prísediaceho súdu Tekovskej župy.
Býval v Levickom hrade
Vladimír Kráľ študoval od školského roku 1862/1863 na gymnáziu v Leviciach. Absolvoval tu prvé štyri gymnaziálne triedy. Mladý Kráľ býval v Levickom hrade (asi v Dobóovskom kaštieli alebo v kapitánskej budove) u rodičov spolužiaka z triedy Eugena Beőszeho, ktorého otec František Beősze bol župným úradníkom. Jeho spolužiakmi boli napríklad Viliam Csekey, ktorý neskôr pôsobil v Leviciach ako právnik, člen mestského zastupiteľstva a kurátor Zboru reformovanej cirkvi v Leviciach a Ignác Frommer, známy levický lekár. Postupne na levickom gymnáziu študovali všetci synovia Janka Kráľa.

Vladimír po ukončení štyroch tried nižšieho gymnázia v Leviciach pokračoval v štúdiu kvôli finančnej situácii rodiny až po ročnej pauze. 5. – 8. ročník študoval na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, kde zmaturoval 24. júna 1871. V osobnom fonde jeho otca Janka Kráľa, uloženom v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine, sa zachovali Vladimírove rukopisy, z obdobia levického aj z banskoštiavnického štúdia a tiež poznámky z prvého roku štúdia práva. Už ako gymnazista napísal, že ako svoju najlepšiu životnú dráhu si predstavuje vyštudovať právo a venovať sa právnickej praxi.
Člen pánskeho spolku v Leviciach
Po maturite sa zapísal na právnickú akadémiu do Bratislavy, študovať tam začal v jeseni roku 1871. Právnické štúdium ukončil 19. júla 1874, vypomáhal otcovi v kancelárii, praxoval aj v iných advokátskych kanceláriách. Advokátsku skúšku zložil 4. októbra 1874. V roku 1875 vrátil do Levíc a pracoval u advokáta Ladislava Belcsáka. Advokátsku prax skončil v Leviciach 31. júla 1875 a od 21. novembra 1875 bol už samostatným advokátom.
Mladý Kráľ sa snažil zapadnúť do miestnych spoločenských kruhov. Od jesene 1875 bol členom pánskeho spolku Kasíno združujúceho miestnu i vidiecku honoráciu. V roku 1876, 23. mája, umrel v Zlatých Moravciach Vladimírov otec Janko Kráľ. Podľahol brušnému týfusu, na zlatomoraveckom cintoríne ho pochoval levický evanjelický kňaz a tekovský senior Michal Massányi. Na otcovom parte sa Vladimír asi prvýkrát podpísal ako Aladár.
Zomrel ako 29-ročný. Hrob je v Leviciach
V roku 1878 Rakúsko-Uhorsko okupovalo Bosnu a Hercegovinu, Vladimír Kráľ musel narukovať. Počas tvrdých bojov v nehostinnom teréne dostal maláriu a vrátil sa do Levíc. Záchvaty malárie mu sťažovali zvyšok života.
Po návrate z Bosny sa vrátil k práci advokáta i do spoločenského života. Na zhromaždení levického kasína ho v decembri 1879 zvolili za advokáta spolku. Koncom apríla 1881 sa jeho zdravotný stav zhoršil. Zomrel mladý, vo veku 29 rokov, 2. mája 1881. Príčinou jeho smrti bola mozgová porážka ako dôsledok malárie.

Vladimír Kráľ je pochovaný v evanjelickej časti mestského cintorína. Jeho hrob, na rozdiel od hrobu jeho otca, sa zachoval. Dňa 21. mája 1980 odbor kultúry Okresného národného výboru v Leviciach vydal rozhodnutie o priznaní pamiatkového charakteru hrobu V. Kráľa. Zámery na renováciu hrobu a pomníka vypracované v roku 1993 sa podarilo uskutočniť až o päť rokov neskôr. Dňa 18. júna 1998 na pôvodnom pomníku pribudli tabuľky v slovenskom jazyku. O ich inštaláciu sa zaslúžil Miestny odbor Matice slovenskej v Leviciach, ktorý sa o hrob stará.
Autor: Marta Švoliková