V 6. lige Oblastných majstrovstiev Levice ešte stále behá po ihrisku veľa skúsených futbalistov, ktorí majú čo dať svojmu mužstvu.
Futbalovou ikonou je aj Marián Petráš, ktorý oblieka dres Družstevníka Žemberovce.Fanúšikovia ho poznajú ako hráča, ktorý rád dodržiava pravidlá. V Žemberovciach sa na neho môžu spoľahnúť ako na trénera, tak aj hráča, ktorý vybehne na ihrisko ešte aj dnes, ak si to situácia vyžaduje.
Krádeže áut v našom kraji pokračujú aj v novom roku Čítajte V jesennej časti sezóny 2021/22 dal 10 gólov a nemalou mierou prispel k 6. miestu svojho mužstva v tabuľke. V nasledujúcom rozhovore sme vyspovedali hrajúceho trénera Žemberoviec o jeho futbalovej kariére.
Ako si spomínate na svoje futbalové začiatky?
Moje futbalové začiatky sa datujú niekde od roku 1989 až 1990, kedy som prvýkrát nastúpil za žiacke mužstvo Žemberoviec.
Po finálovom turnaji žiakov ObFZ Levice, ktorý sa konal v Jure nad Hronom, si ma spolu s mojim bratrancom Mariánom Bielikom, vyhliadli funkcionári Levíc.
Následne sme prestúpili do futbalového klubu Slovan Levice a pôsobili tam spoločne niekoľko rokov v jednom tíme až po kategóriu staršieho dorastu.
Kto vás priviedol na zelený trávnik?
V období, keď som s futbalom začínal ja, nebolo pravidlom, aby nás rodičia museli vodiť na futbalové ihriská. Každý deň po vyučovaní v škole sme sa spontánne s kamarátmi stretli na „ malom ihrisku “ v Žemberovciach a hrali sme futbal až kým sa nezotmelo.
Takou kuriozitou bolo, že stredom tohto ihriska nerástla ani tráva, nakoľko bola každodennými zápasmi vydratá.
Levice: Muž si pustil plyn, ohrozil ľudí v paneláku Čítajte Keď sa obhliadnete späť, ktorý tréner vám počas vašej futbalovej kariéry dal najviac?
Každý z trénerov, ktorého som mal, mi dal veľmi veľa a od každého som sa aj veľa naučil. Ak by som však mal z toho množstva menovať, spomenul by som hlavne Milana Senešiho. Bol to môj prvý tréner v žiackom mužstve v Žemberovciach, potom rád spomínam na Alfonza Višňovského. Bol to on, ktorý mi dal šancu a pod jeho vedením som absolvoval môj prvý zápas v 3. lige dospelých za Strojár Nitra, dnešný ČFK.
Určite nesmiem zabudnúť na trénera Ladislava Éhna, ktorý mi dal možnosť po návrate zo základnej vojenskej služby hrať za mužov Tlmáč. Potom je to tréner Dušan Szabó, pod ktorého taktovkou som odohral najviac súťažných zápasov a to za Slovan Levice, Demandice, Tekovské Lužany a Novú Baňu.
V neposlednom rade je to Igor Kasana, ktorý ma viedol vo Veľkých Ludinciach a pod jeho vedením som odohral najviac zápasov v 3. lige za tento klub.
Levice budú súčasťou slovensko-amerického vojenského cvičenia Čítajte Hrávali ste dlho 3. ligu vo Veľkých Ludinciach, ako si spomínate na toto obdobie?
Moje pôsobenie vo Veľkých Ludinciach sa rodilo ťažšie, nakoľko ma František Urbán, ako manažér klubu, lanáril na pôsobenie do Ludiniec už dlhšiu dobu. Ja som si však v tom čase nebol celkom istý, či moje pôsobenie v 3. lige ešte zvládnem. Ohliadnuc sa späť som mu však veľmi vďačný za túto príležitosť a že som jeho ponuku prijal. Bolo to určite moje najkrajšie a najlepšie futbalové obdobie, spolu s mojim pôsobením v Tekovských Lužanoch.
Neťahalo vás to zahrať si vyššiu súťaž?
Som realista a vedel som, že z môjho pohľadu bola 3. liga vzhľadom na moje pracovné povinnosti maximom. Je viac ako pravdepodobné, že to bol tak po športovej ako aj výkonnostnej stránke strop, čo som vo futbale mohol dosiahnuť. Som však veľmi rád, že som si počas futbalovej kariéry tretiu ligu pár rokov zahral.
V okrese ste obliekali dres Šiah, Zbrojník, Demandíc aj Tekovských Lužian. Na ktoré obdobie si spomínate najradšej?
Tu vás musím trošku opraviť. Tých mužstiev bolo v okrese Levice viac (úsmev) Žemberovce, Levice, Tlmače, Veľké Kozmálovce, Zbrojníky, Tekovské Lužany, Šahy, Demandice a Veľké Ludince. V každom klube, kde som pôsobil, som sa cítil
