LEVICE. Nepomáha upozorňovanie pracovníkmi železničnej stanice a niekedy ani prítomnosť policajnej hliadky. Bezdomovci a neprispôsobiví ľudia si žijú svoj život aj v priestoroch stanice a jej okolí.

Železnice SR vlani riešili desiatky prípadov vandalizmu a poškodzovania majetku. Miznú koľajnice, káble, transformátory aj pohonné hmoty. Na koľajniciach čakajú na prichádzajúci vlak kamene aj kovové súčiastky. Ohrození sú cestujúci aj rušňovodiči. Podiel na tom majú aj deti.
Deň sa začína po polnoci
Je jedna hodina po polnoci a pred dverami už stoja prví štamgasti. „Presne vedia, kedy odchádza prvý vlak,“ hovorí Anton Dubai, prednosta levickej stanice. Krátko predtým otvárajú budovu pre cestujúcich. V noci, keď osobné vlaky nejazdia, je zavretá.
V článku sa dočítate aj
* Aké skúsenosti má prednosta Železničnej stanice v Leviciach a čo zažívajú zamestnanci a cestujúci.
* Ktoré dni v mesiaci sú na stanici najhoršie a prečo.
* Čomu museli čeliť zamestnankyne stanice.
* Ako stanicu vníma polícia a kedy sem vyrážajú hliadky.
* Hluční obyvatelia z niektorých dedín sú polícii známi. Z ktorých etník pochádzajú?
* Aký fenomén priniesla pandémia v blízkosti železničných tratí.
* Aká je situácia na iných staniciach a železničných tratiach. Ktoré krádeže sa opakujú?
Bezdomovci a rôzne individuá sú tu pravidelne. Sťažujú sa na nich aj cestujúci. Na zápach, popíjanie alkoholu, hlučnosť, potýčky. „Aj v zime radšej čakám vonku. Vnútri sa to nedá vydržať,“ hovorí Levičanka, ktorá každý deň nasadá na skorý ranný vlak smerujúci do Bratislavy.

„Spia na parapete nad radiátormi, sušia si tu oblečenie. V čakárni už boli aj exkrementy,“